Expedícia Annapurna 2012 III.: Pokus o prespanie na Lhotce a následný zostup

Ako už viete z predchádzajúcich smsek a z webu, tak ma chytila bolesť chrbta a môj postup do C II bol pomalší než po prvý krát . To je ten príbeh, jak mi Radek takmer volal vrtuľník. Hneď večer ho cez sestričku a smsku maminka sprdla, že sa o mňa málo stará a dramatizuje do médií…či tak nejako podobne.

To však musím vyvrátiť. On ma učí všetko, čo by mal dobrý „horosyn“ poznať a vedieť. Berie ma do kaviarní, krčiem (to však bral aj trekerov v Káthmandu), učí ma dýchať, čúrať, rýchle chodiť, …variť

No, ale resumé

No musím uznať, že nepoznám nikoho (a to nie som žiadny prvolezec), kto je taký namakaný a ešte mu skoro vôbec nevadí výška. Nie je u nás mnoho takých. Teda ja som aspoň nestretol. Maximálne asi Mára H.? Asi som mal depku, že mu nestíham, ale … ho ho ho … ja zase možno lepšie vyšívam...

Výstup do…

Večer a ráno som si lupol pilulku na bolesť chrbta a mohol teda stúpať hore. Niekedy okolo poludnia sme sa opäť ocitli v miestach, kam ľudská (šerpská) noha tento rok ešte nevkročila (tak za 7 – 10 dní s „fixami“). Ocitli sme sa pri odtrhovej trhline pod stenou ako krava. A pod ňou napadaná hŕba kameňov a stále pribúdajú. Radek tam na mňa už nejakú chvíľu čakal a našiel zatiaľ cestu ako sa dostať do steny. Síce trochu odvážne, ale išlo to. Vyhliadli sme si v stene firnový priestup, ktorým by to mohlo ísť. Zvyšok steny sa škaredo blýska – modrý vodný ľad …

Opäť za Radkom trochu zaostávam, teraz mi pre zmenu uletelo pútko na cepín a musím pre neho kus zostúpiť.

Keď doleziem do steny a robím traverz k firnu (prechodové štádium medzi snehom a ľadom), pozerám, že sa Radek vracia smerom ku mne. Čo sa deje? On ten „firnový žliabok“ nie je firnový. Je to vrstvička snehu na hnusnom ľade. Čo je však horšie … že v celej stene lietajú kamene. Rýchlo sa zhodujeme, že tadeto asi nie a opatrne odtiaľ cúvame (navzájom si strážime lietajúce „šutérky“). Začína aj silno fúkať a tak sa rozhodujeme pre zostup do C II, kde prespíme už po tretí krát. Druhý deň volíme rýchly zostup a následný presun do nížin. Potom na Annapurnu. Tento rok je v oblasti Everestu málo snehu a nie je predpoklad, že by sa mali v dohľadnej dobe podmienky vylepšiť. Nový sneh sa neočakával, fixy ešte dlho nebudú, takže …

Aklimatizácia síce nedopadla úplne podľa nášho vysneného scenára (prespať v 7 300 m), lenže to proste nešlo a dúfame, že na Annapurnu to bude stačiť. Ani jeden z nás by nemal mať problém s vyššou nadmorskou výškou… (skúsenosti z minulosti …)

Dobrá správa pre maminku, sestričku, Mirču, kamarátov znie: Radek nie je magor

Keď som sa ho večer spýtal, či by do toho išiel, keby bol sám (výstup stenou do C III), odpovedal, že NIE – takže OK :)

Zostup

Už po druhý krát cez ľadovec Khumbu. Hneď zo začiatku sa vám, milí čitatelia, ospravedlňujem za moju totálnu nasratosť. Teraz už to teda v Pokhare trošku vyšumelo, ale …

Zostupovať sa mi darilo vcelku rýchlo. Už som si zvykol na trhliny, na rebríčky cez ne, na hrozbu padajúcich serákov a tešil som sa ako budem čoskoro dole a že ma tam ani nechytí slnko a ja sa neusmažím.

No áno. Potom som prišiel ku skoro kolmému výšvihu (pre mňa zostup), kde na fixoch podo mnou viselo mnoho ľudí. No dobre, počkám. Lenže ouha. Ono im to nejako nejde. Bohužiaľ to nešlo nikade obliezť. No Radek vravel, že som moc dobrý a mal som tam vliezť. Po cca 45 minútach to skupina cca 40 Chilanov „vybehla“. Tak sme sa s tiež čakajúcim šerpom zaradovali. Lenže než sme sa stačili spamätať, bola tu ďalšia grupa a ja som takmer vyskočil z kože. Bola to indická armáda, ktorá sa na tom mieste dokonca filmovala. Asi pre to, že v ich strede bolo cca 6 báb. Ale tá rýchlosť postupu. Ufff. Vždycky než by som niekoho pustil do tohto ľadopádu, musel by si v BC na cyklotrenažéri odšliapať aspoň 30 km. Možno by sa počet ľudí zmenšil na polovicu:)

Teraz zostup po pevnej zemi:

- o cca 8 hod. začínam zostupovať z CII z 6 400 m

- o cca 11,30 hod. BC v cca 5300 m – zase prebaľovanie

- o cca 15 hod. odchod z BC od stanov, cca 15,45 – opačný koniec BC cca 5100 m

Ten deň sa chceme dostať až do Pheriche

Lenže:

To by Radek každú štvrťhodinu nesmel stretnúť niekoho známeho a zarozprávať sa.

Potom máme stíhať. On síce tvrdí, že idem pomaly, lenže čo mám asi robiť, keď mám krátke nohy.

Začalo to nejakou Kanaďankou - nie moc peknou, ale zase milou - chce sa fotiť ona s Radkom

Pokračuje to Poldom Sulovským - nie moc pekný - nechce sa fotiť nikto s nikým

A potom, Ježiši, takmer prechádza Gerlindu (3. baba na svete so všetkými osmičkami– asi prvá poctivo) - také krásne dievča – našťastie sa k Radkovi hlási :-) - chce sa fotiť Radek! :-) 

Takže niekedy okolo 18 hod. prichádzam do Lobuche, kde už na mňa Radek netrpezlivo čaká. So začínajúcou tmou pokračujeme do Dughly cca 4400 m.

A ďalší deň už „pelašíme“ od rána do Namche Bazaru a potom do Lukly.

Text/foto: Jan Trávníček, Expedice Annapurna 2012

Expedici ANNAPURNA 2012 sponzoruje HUMI outdoor