Rím III.- Fórum Romanum 2. časť

Na našej ceste po Via Sacra, na samotnom vrchole jedného z návrší, ktoré je súčasťou Fóra, nájdeme ďalší oblúk. Tentokrát ide o oblúk cisára Tita, ktorý bol postavený až po jeho smrti a mal pripommínať dobytie Jeruzalemu roku 70 po Kristovi. K tomuto víťazstvu odkazujú taktiež dva reliéfy vo vnútri oblúka. Prvý znázorňuje triumfujúceho cisára na jeho vojnovom voze a druhý popisuje sprievod židovských väzňov nesúci sedemramenný svietnik.

Len kúsok od oblúka sa rozkladá jedna z najzachovalejších pamiatok, Bazilika Maxentia, rovnako nazývaná Konštantínova. Táto stavba je posledná, ktorú je možné stále ešte priradiť k ohromujúcemu kultúrnemu dedičstvu starovekého Ríma. Stavba budovy bola začatá za cisára Maxentína a dokončená za cisára Konštantína. Časť z tejto ohromujúcej stavby bola zreštaurovaná a teraz odkrýva tri veľké siene. Tvrdí sa, že renesančný staviteľ Doneto Bramante sa tu nechal inšpirovať pre stavbu nového chrámu svätého Petra, ktorú sa chystal realizovať.

Ďalšou pozoruhodnou budovou Fóra je chrám Antónia a Faustíny. Cisár Pius Antónius túžil po strate svojej ženy vystavať na znamenie svojho smútku výnimočný palác. Toto aj uskutočnil, avšak neskôr, v období kresťanstva, bol však tento chrám prestavaný na kostol svätého Lorenza.

Zvyšky chrámu bohyne Vesty, spadajúce do obdobia 8. storočia pred Kristom, boli súčasťou vtedajšieho komplexu, ktorý mal ochrániť Palladium. K tomuto sa viaže legenda, ktorá siaha až k samotnému Aeneasovi. Šesť Vestálskych panien malo strážiť posvätný oheň, pričom sa tieto devy tešili celému radu privilégií. Avšak v prípade, že by akákoľvek z nich porušila svoj sľub cudnosti, bola by bez milosti upálená v Campo Scellerato. Tieto devy žily v dome Vestálskych panien, neďaleko samotného chrámu bohyne Vesty, ktorý bol rovnako situovaný vo Fóre. Z oboch týchto budov sa dodnes zachovalo mnoho sôch a iných archeologicky cenných pamiatok.

Chrám Júlia Cézara (tu bol aj pochovaný), postavený jeho synovcom Oktaviánom, sa rozprestiera v samotnom strede Fóra a spolu s oblúkom cisára Augusta bol dokončený v roku 29 pred Kristom. Z oboch budov však bohužiaľ dnes vidieť už len základy.

Chrám Kastra a Polluxa, či inak chrám “Dioscuri“, bol postavený 484 pred naším letopočtom na oslavu víťazstva Aula Postumia v bitke pri jazere Regilus.

Ďalšou stavbou na našej ceste po Fóre Romane je bazilika Júlia postavená samotným Cézarom v polovici storočia pred Kristom. Bola to na svoju dobu veľmi pozoruhodná stavba s piatimi, dnes by sme povedali loďami, ktorá bola rozdelená do jednotlivých sekcií posuvnými časťami.

Oblúk cisára Phocas bol posledným klasickým monumentom, ktorý tu bol v 7. storočí postavený. K tomuto cisárovi sa viaže ešte jedna udalosť. Phocas dovolil pápežovi Bonifácovi IV. prestavať Panthenon na kresťanský kostol, a tým bol tento najstarší chrám v Ríme tiež uchovaný až do dnešných dní.

Chrám Saturnov, postavený konzulom Titom Larciom, bol prv používaný ako verejná pokladnica a miesto, kde boli strážené štandardy rímskych légií, samotné nariadenia a zákony Rímskeho Senátu. Posvätný poklad bol uchovaný v podzemnej komnate. Samotný chrám bol potom rozšírený roku 42 pred Kristom a po požiari v 4. storočí bol prebudovaný.

Fórum Romanum, ako sa dá vyčítať z vyššie zmieneného popisu, je posiate mnohými predovšetkým teraz už sskôr len pozostatkami z obdobia Rímskej ríše a v mnohých ohľadoch pripomína skôr práve odkryté nálezisko archeológov, na ktorom sa stále pracuje. Charakter tohto miesta tak môže pôsobiť tiež ako jedno veľké múzeum s modelmi v životnej veľkosti. A pokiaľ dokážeme dostatočne vstrebať atmosféru výnimočnej histórie tohto miesta, celú návštevu nám potom tento jedinečný zážitok z Fóra ešte viac umocní. Veľkosť a význam Fóra Romana spočíva hlavne v jeho komplexnosti, ktorá je symbolizovaná nielen rozľahlosťou tohto miesta, ale predovšetkým okázalosťou Rímskeho staviteľstva, pretínajúce jednotlivé úseky Rímskej histórie.

K symbolom Fóra patria stĺpy - k nebu sa týčiace pozostatky chrámu a monumentov. Medzi najznámejšie patria tri stĺpy, ktoré skôr podopierali Vespasiánov chrám, ktorý bol postavený Domiciánom v roku 94 po Kristovi a neskôr, za cisára Septima Severa, reštaurovaný.

Ďalším významným miestom vo Fóre je chrám Konkord (Concord) postavený Furiom Camillom, dobyvateľom Galov, 367 rokov pred Kristom na pamiatku dohody potvrdenej na Monte Sacro medzi plebsom a patriarchami. Tento chrám je z historického hľadiska pozoruhodný aj tým, že tu v 60. rokoch pred Kristom Cicero preniesol svoje filipiky (polemický a útočný prejav) proti Catilinovi. Catilino sa pokúsil zvrhnúť republiku a práve konzervatívny konzul Cicero bol jedným z hlavných dôvodov jeho neúspechu.

Našou poslednou zastávkou v tejto časti Fóra bude oblúk Septima Severa, ktorý symbolizuje úpadok rímskeho staviteľstva a rovnako tak aj povedzme sociálnych väzieb vo vyššej sfére Rímskej spoločnosti. Tento oblúk bol postavený na počesť cisára Septima Severa a jeho dvoch synov Caracalla a Geta. Avšak Caracall nechal zabiť svojho brata a neskôr nechal odstrániť aj jeho meno z oblúka. Naopak osud otca, ktorý vládol Rímu celých 18 rokov (193-211) a skonal prirodzeným spôsobom, je v tomto smere na podmienky panujúce v 3. storočí po Kristovi dosť neobvyklým príkladom pomerov v Ríme toho času.

Tým sme ukončili prehliadku Fóra a ďalej sa presunieme na Palatin, alebo kopec susediaci priamo s fórom, ktorý bol centrom Ríma v období kráľov a neskôr počas imperiálneho obdobia Rímskej ríše.

Text: Filip Štrobich

Foto: Filip Štrobich, Jan Lidmaňský a Jan Tichovský

Preklad: Zuzana Megerssová