Rím VIII. - Fontana di Trevi

Našu cestu začneme na Via del Corso, už niekoľkokrát zmienenej hlavnej triede Ríma, názov ktorej odkazuje na dostihové preteky, ktoré sa tu konali až do konca 19. storočia. V úseku, kde na Via del Corso z východu nadväzuje Largo Chigi, približne o tri ulice nižšie sa na Via del Corso napája Via delle Muratte. Ak budeme pokračovať touto ulicou, potom sa približne po 100 metroch ocitneme na malom námestí Piazza di Trevi, uprostred predchádzajúcej obytnej zástavby.

Na tomto malom námestí sa nám naskytne veľmi nevšedný pohľad, ktorý do istej miery vystihuje samotnú podstatu Ríma. Aj keby ste tu prežili celý svoj život, napriek tomu by ste sa pravdepodobne každé ráno mohli prebúdzať do nevšedného rána, spestreného nejakým prežitkom, ktorý by Vám vždy priniesol nezabudnuteľný zážitok. Už len samotných prvých zopár krokov, ktoré Vás budú deliť od vstupu na námestie Piazza di Trevi vám napovie, že nevstupujete len tak na ledajaké námestie. Hustejšia koncentrácia turistov aj samotných miestnych, rovnako ako aj pouličných predajcov, necháva tušiť význam tohto miesta. Piazza di Trevi je miesto, kde viac ako dobrú polovicu námestia zapĺňa jeden zo symbolov mesta, spojený predovšetkým s miestom schôdzok zaľúbených párov. Fontana di Trevi je jedno z najpôsobivejších miest v Ríme. Dokonalá harmónia a symetričnosť diela na jednej strane, priamo atypický profil a predovšetkým potom samotný základ fontány, ktorý tvorí budova, z ktorej fontána ako keby vystupuje. To je Fontana di Trevi, s úctyhodnými rozmermi 26 metrov na výšku a 16 metrov na šírku sa honosí titulom najväčšia baroková fontána Ríma.

Fontánu postavili v 18. storočí, presnejšie v roku 1735, za pôsobenia pápeža Klimenta XII. Na jej výzdobe sa podieľalo hneď niekoľko žiakov Berniniho. Jej výzdoba je inšpirovaná motívom zo starovekého Ríma, kedy cisár Agrippa priviedol do Ríma „Panenský prameň“. V prvnom storočí po Kristovi potom tento prameň po štyri stáročia zásoboval okrem iného aj Agrippove kúpele. V porovnaní so stredovekom, kedy si Rimania museli vodu zaobstarať zo špinavých studní či samotnej Tibery, ktorá slúžila tiež ako stoka, to bol určitý krok vpred.

Podľa legendy to boli cisárski vojaci, ktorí na vidieku hľadali vodu voľakde v oblasti dnešnej Via Collatina, keď stretli dievčinu, pannu, ktorá im mala ukázať prameň čistej vody. Odvtedy je tento prameň nazývaný „Panenský prameň“. Reliéf na pravej strane v dolnej časti fontány má symbolizovať práve túto udalosť. Reliéf na jej druhej ľavej strane znázorňuje Agrippu vysvetľujúceho plán akvaduktu Augustovi. V centrálnej časti je umiestnená socha boha vôd na voze v tvare lastúry, tiahnutej okrídlenými koňmi.

Jedna z prvých fontán, ktorá bola skonštruovaná už v 15. storočí na počesť znovuobnovenia akvaduktu a jeho konečnej fázy, ktorú musel prameň prejsť na svojej ceste do Ríma. Pôvodne tu bola iba studňa. Dnešná podoba siaha do prvej polovice 17. storočia, presnejšie do roku 1629, kedy se pápež Urban VIII. rozhodol pre máličko reprezentatívnejšiu podobu a na jeho popud bola práca zadaná Gianovi Lorenzovi Berniniovi. Jednako po smrti pápeža od projektu prestavby upustili. Bernini navrhol premiestnenie fontány, ktoré spočívalo v tom, aby  smerovala čelom ku Quarial Palace. Následná obnova prestavby však už bola zadaná Salviniovi, napriek tomu tak ako bola fontána vybudovaná, nesie niektoré charakteristické rysy z pôvodného plánu Berniniho. Po Berniniovi sa prác ujal Nicola Salvini aj napriek tomu, že v súťaži, vypísanej na jej dokončenie, nevyhral a skončil až druhý. Samotné práce začali v roku 1732 a fontána bola dokončená až v roku 1762, kedy po smrti Salviniho, v roku 1751, bol dokončením stavby poverený Giuseppe Pannini. Dokončenie prác bolo symbolicky zavŕšené usadením sochy Ókeana (boha vôd) od Pietra Bracciniho.

O atmosfére celého miesta som už hovoril a veľkolepá stavba, umiestnená na neveľkom námestí, dokonale zaplňuje celý priestor súsošia, ktoré je akoby umiestnené na skale, vystupuje z budovy a pôsobí tak neopakovateľným dojmom. Fontánu sa takisto oplatí navštíviť vo dne aj v noci, pretože hra svetiel, a to tak denné, ako aj umelé vysvietenie fontány v nočných hodinách mení celkový zážitok z návštevy tejto fontány. K atmosfére a tradícii návštevy tohto miesta patrí ešte jedna vec, a to je legenda „o hode mincou“. Podľa legendy sa hádžu tri mince, ktoré majú dopomôcť k nájdeniu novej blízkej osoby pre partnerský život a prípadne upevneniu manželstva, či naopak rozvodu. V súčasnosti sa však interpretácia skôr kloní k jednému želaniu, a to k opätovnému návratu do Ríma. Ak navštívite toto miesto a budete si chcieť takto poistiť svoj opätovný návrat, mali by ste ku fontáne pristúpiť chrbtom a hodiť minci vždy pravou rukou cez ľavé plece. Týmto spôsobom si, podľa legendy, zabezpečíte návrat do Ríma i prípadné splnenie jedného želania.

Ak sa vrátime rovnakou cestou, po ktorej sme zamierili z Via del Corso k fontáne, a budeme pokračovať späť na sever, po niekoľkých metroch narazíme na námestie Piazza Colonna so stĺpom cisára Marka Aurélia, na počesť ktorého senát vztýčil tento stĺp a postavil chrám. Na vrchole stĺpa je umiestnená bronzová socha cisára. Okrem tohto stĺpu môžeme na námestí ešte uvidieť Palazzo Chigi, sídlo talianskeho premiéra. Z tohto námestia vedie úzka ulica na námestie Palazzo di Montecitorio, sídlo talianskeho parlamentu, ktoré sa stalo obvyklým miestom demonštrácií predovšetkým odborových organizácií. Ak budete pokračovať od parlamentu smerom na juh, po niekoľkých uliciach sa pred nami objaví najstarší chrám v Ríme, Pantheon.

Text: Filip Štrobich

Foto: Filip Štrobich, Jan Lidmaňský a Jan Tichovský