Rím II.- Colosseo 2. časť

Len ťažko sa dnes dá ohliadnuť späť do histórie Ríma, ktorý aj napriek svojej veľkosti by nebol v každom svojom historickom úseku spojený určitým spôsobom s týmto  miestom. Napríklad samotné, už tu zmieňované hry v cirku odvodzujú svoj pôvod z obdobia republiky, kedy vznikli ako profesionálne.

Gladiátori, ktorí bojovali na smrť nielen pre pobavenie obyvateľov, ale predovšetkým šlo o výchovný prostriedok, ktorý mal v Rimanoch pestovať vojnového ducha dobyvateľov. Rovnako tak šlo o určitú sociálnu a psychologickú manipuláciu určenú predovšetkým smerom k nemajetným vrstvám rímskeho obyvateľstva.

Nech už nazveme toto miesto akýmkoľvek spôsobom, nech sa pokúsime vystihnúť význam tohto miesta z historického, či dnešného pohľadu, nedá sa opomenúť fakt, že na tomto mieste sa prelievala krv tisícov ľudí a zvierat. Podľa zachovaného svedectva našlo v prvom týždni po otvorení svoj koniec v cirku viac než 9 000 šeliem. V Colosseu sa však len nebojovalo na život a na smrť, alebo sa nepredhadzovali otroci dravým šelmám, ale boli tu aj zinscenované mohutné námorné bitky. To všetko pre pobavenie Ríma.

Samotné Colosseum je elipsoidného tvaru s 188-mi metrami vo svojom najširšom bode, až po 155 metrov v svojom najužšom bode. Výška externého okruhu je 50 metrov, približná kapacita obecenstva sa predpokladá úctyhodných 80 000 osôb. Okolo vonkajšieho prstenca sa vinie stĺporadie v troch poschodiach (Dórsky, Iónsky a korintský). V najvyššom poschodí, okolo prstenca z vnútornej strany, ide opäť o korintský stĺp. Okrem 80-tich pilierov, ktoré  vytvárajú oblúkovú podstavu, sú štyri, ktoré vyznačujú oddelené stĺpy, z ktorých sa len ten určený cisárovi zachoval. Jedným z výrazov technického umu je skutočnosť, že väčšina vnútorného vybavenia stavby, teda väzenie, kobky, ranhojič, ale aj zbrojovňa sa nachádzajú pod úrovňou arény, ktorá je oddelená od piesku drevenou podlahou. V aréne existoval aj systém dômyselných zdvižných plôch, rovnako umiestnených pod úrovňou arény. Skôr pre praktické účely nechýbala ani posuvná strecha, ktorá v prípade potreby mohla zakryť Colosseum a zložiť sa tak, ako obria strecha. Toho bolo docielené obrovskými plachtami, ktoré obsluhovali príslušníci dvoch flotíl: Ravenna a Cape Misenum. Jej členovia sa aj zúčastňovali už zmienených námorných bitiek v amfiteátri. Cez remeselnú zručnosť a chtivosť návštevníkov, amfiteáter zažil tiež obdobie, kedy aj Colosseum bolo opustené a spustlo. Predovšetkým dve zemetrasenia, v roku 442 a 508 nášho letopočtu, spustošili nielen Rím, ale aj samotné Colosseum. V nasledovnom období bolo ešte niekoľkokrát Colosseum využité na svoj pôvodný zámer - teda hry, avšak v nasledujúcom období tento monument ľudskej okázalosti a krutosti slúžil takým účelom, ako bolo pohrebisko, sklad, alebo pevnosť. Po poslednom veľkom zemetrasení, roku 1349, slúžilo dokonca ako zdroj mramoru a cenných umeleckých diel pre domy renesančnej šľachty tej doby. Túto periódu drancovania zastavil až pápež Benedikt XIV., ktorý zasvätil amfiteáter „krížovej ceste“. Na znamenie utrpenia a obetovania kresťanov, ktorí spočinuli za bránami amfiteátra, bol na jeho južnej strane vztýčený kríž. Napriek tomu o osude tisícov kresťanov za múrmi amfiteátra nikto nepochybuje, je pravdou, že dodnes neexistujú presvedčivé dôkazy o obetovaní prvých členov cirkvi.

Colosseum tak na jednej strane zostáva symbolom mesta a jednou z turisticky najnavštevovanejších pamiatok, na druhú stranu je tu stále prítomný smutný odkaz tohto miesta. Na svete existuje mnoho miest, kde miera ľudského utrpenia dosiahla stupňa, o ktorom už len svedčia odhady historických štatistík. Skutočnosť, že ide o obdobie dávno minulé, by však nemala nijako zakrývať atmosféru, ktorú toto miesto dokáže navodiť. Colosseum tak pre svoj historický odkaz aj súčasnosť zostane jednou z mála pamiatok, ku ktorej sa viažu natoľko rozporuplné pocity.

Text: Filip Štrobich

Foto: Filip Štrobich, Jan Lidmaňský a Jan Tichovský

Preklad: Zuzana Megerssová