Rím – úvod

Pokiaľ sa rozhodneme bližšie sa zoznámiť s Talianskom, spravidla vždy nás budú zaujímať predovšetkým mestá ako je Miláno, Pisa, Benátky, ale hlavne Rím. Rím je právom nie len hlavným mestom Talianska, ale predovšetkým hneď z niekoľkých významných dôvodov aj jednou z najdôležitejších metropol Európy a sveta vôbec. V srdci Ríma nájdeme tiež Vatikán, rozprestierajúci sa na ploche niekoľko štvorcových kilometrov, ktorý je možno práve vďaka tejto svojej polohe, hneď po Jeruzaleme, najdôležitejším centrom katolíckej cirkvi. Ďalej tu nájdeme najucelenejšie a najzachovalejšie pozostatky starovekého Ríma, prvého skutočného impéria v Európe. S jeho architektonickým dedičstvom sa môžeme stretnúť paradoxne aj v McDonald's, kde je napríklad v hermeticky uzavretom sklenenom obale zakonzervovaný staroveký pozostatok stĺpa, stojací hneď vedľa odpadkového koša daného rýchleho občerstvenia. Takýto kultúrny šok koľkokrát zaskočí aj skúseného európskeho cestovateľa, z domoviny zvyknutého na kadečo, nie to ešte zámorského turistu. Tieto pozoruhodné a iste zaujímavé okamžiky návštevy ctihodného mesta na druhej strane znepríjemňuje skutočnosť, že tie isté archeologické nálezy komplikujú akúkoľvek stavbu v meste. Klasickým príkladom je metro. Napriek tomu, že existujú plány 7-mich liniek podzemných tratí, doposiaľ sa podarilo vybudovať iba 2 a to práve z dôvodu hojnej koncentrácie archeologických nálezísk. A za tretie, Rím je tiež pomerne veľmi dôležitým politickým centrom. Napríklad tu sídli IFAD (food and agriculture organization), jedna z častí OSN. Charakter mesta je tak ovplyvňovaný návštevníkmi z celého sveta, ktorí nutne nenavštevujú Rím za čisto turistickými zámermi. Rovnako tak ako Rím nebol postavený za jediný deň, tak ani bližšie oboznámenie sa s týmto mestom nebude otázkou jedného článku. Rozprávanie o Ríme som preto rozdelil do 13-tich častí.

Než však prejdeme k jednotlivým častiam, rád by som sa pozastavil pri niekoľkých všeobecných charakteristikách, ktoré sú podľa môjho úsudku pre každého návštevníka tohto výnimočného mesta podstatné.

Po prvé ide o kuchyňu a pokiaľ hovoríme o kuchyni, samozrejme predstavovať taliansku kuchyňu by bolo asi zbytočné, ale pretože sme v Ríme, rád by som sa zameral v tomto cykle na špecifiká tohto mesta a to platí aj o kuchyni.

Rímska kuchyňa pochopiteľne taktiež vychádza zo stredomorských základov, ktoré sú v porovnaní so stredoeurópskou kuchyňou značne diétne. Pozostáva z jednoduchých chodov, ktorých základ tvoria spravidla cestoviny. Medzi tie najtypickejšie jedlá tohto typu patrí cacio e pepe, all´amatriciana, alla gricia, alebo pomodoro. Pokiaľ hovoríme skôr o výbere kuchyne podľa mäsa, klasickou ponukou rímskych reštaurácií je jahňacie, hovädzie a kuracie mäso, ktoré sa pečie, či griluje. Ďalej je tu samozrejme pomerne široká ponuka morských plodov a značné množstvo varenej i surovej sezónnej zeleniny, vrátane brokolice, šalátov a artičokov. Tu sa jedná typicky o prílohu, ktorá sa podáva spoločne s mäsom, ako druhý chod. Rím, to nie je len jedlo, ale taktiež víno. Medzi tie najznámejšie patria odrody z Piemontského regiónu, Toskánska - tie sú však v posledných rokoch akosi zatlačené do pozadia vínom z Lacia, ktoré má obzvlášť v posledných rokoch veľmi dobré ročníky. Všeobecne sa dá povedať, že Rím ponúka ako kulinársky vyhlásené reštaurácie sledujúce posledné trendy v gastronómii, tak aj klasickú taliansku kuchyňu, v ktorej sa premietajú vplyvy zo všetkých troch hlavných talianskych častí, teda zo severu, stredu aj juhu.

Ďalším niemenej dôležitým a tiež veľmi praktickým bodom, je ubytovanie. Pokiaľ máte v pláne zotrvať v Ríme viac ako jedno odpoludnie a vedzte, že to by bolo viac než nepostačujúce, pretože za jeden deň môžete vidieť len naozaj nepatrný zlomok z toho, čo mesto ponúka, tak je nutné sa zamerať, skôr či neskôr, aj na možnosti ubytovania. Z toho, čo bolo doposiaľ o Ríme povedané je jasné, že toto mesto ponúka širokú paletu možností, akým spôsobom sa dá stráviť niekoľko dní. Tu by som rád niektoré z nich spomenul, aj keď v prípade ubytovania je situácia podstatne iná, než v prípade dopravy či kuchyne, pretože trendy v tejto oblasti sa pomerne rýchlo menia a to ako v prípade cien tak predovšetkým v prípade lacnejších foriem ubytovania. Výsledkom sú dve hlavné kategórie: hotely, apartmány spolu s penziónmi a na druhej strane hostely spolu s domácou formou ubytovania v štýle bed and breakfast, ktoré sú väčšinou poskytované v rodinách. Zatiaľ čo prvá skupina - hotely atď. má pomerne konzistentnú ponuku, z ktorej by som zmienil Hotel Navona, Pension Rosetta, Albergo della Lunetta, ktoré sa dajú bez problému vyhľadať na internete, tak zároveň zastupujú každý inú cenovú hladinu. Naopak hostely sa väčšinou vyplatia vyhľadávať prostredníctvom jednotlivých stránok na internete, pretože hostely jednak ponúkajú pomerne širšiu sieť pokrytia než hotely tej danej cenovej kategórie a za druhé, vďaka orientácii na typ klientely, sú značne flexibilné. V prípade ubytovania bed and breakfast, je tento typ v podstate možné dohľadať výhradne na internete, alebo prípadne až na mieste, každopádne rozhodne nejde o nekvalitný druh ubytovania, aj keď ceny sa samozrejme líšia v závislosti od vzdialenosti od centra, kvality a vybavenia izby.

A konečne posledný bod, ktorý sa v prípade Rímu môže stať pomerne nepríjemnou skúsenosťou, je však pravdivá a bohužiaľ tvrdá realita, ktorou je doprava. Skutočnosť historického významu na jednej strane, privádza do tohto starovekého, ale i moderného mesta zároveň viac a viac návštevníkov a bohužiaľ tá istá skutočnosť značne limituje možnosti rímskej hromadnej dopravy. Celú situáciu navyše komplikuje taliansky temperament, s ktorým sa ľudia, s húževnatosťou im vlastnou, ktorá sa prejavuje nie len na futbalových trávnikoch, ale bohužiaľ aj v uliciach miest, kde sa vrhajú so svojimi skútrami, smartami, ale i pomerne väčšími a silnejšími motorovými maznáčikmi do víru mestskej dopravy. Preto sa v prípade akéhokoľvek talianskeho mesta, a o Ríme to platí dvojnásobne, vyplatí vstrebať niekoľko základných informácii pred samotnou cestou.

V meste sa dá pri cestovaní použiť autobus, metro, električka, ale samozrejme aj taxi. Problém je, že druhá a tretia možnosť v porovnaní s českou realitou neoplýva príliš širokou sieťou pokrytia. Pri väčšine vašich ciest sa teda budete musieť spoliehať buď na autobus či metro, čo je koľkokrát veľmi nepríjemné, predovšetkým v období leta, kedy je centrum prakticky každý deň vďaka zápche neprejazdné. Lístok na verejnú hromadnú dopravu stojí 1euro a platí 75minút aj s prestupmi, len v prípade metra - prímestského vlaku, sa dá použiť pre jednu cestu. Taktiež si môžete zakúpiť lístok za 4eurá na celý deň či za 16euro na týždeň. Pozitívne je, že lístky sa dajú zohnať v podstate všade. V prípade metra, pokiaľ nebudeme počítať vlak spájajúci letisko Fiumicino s centrom, sa dajú v Ríme použiť len dve linky: A a B. O dôvodoch, prečo je sieť v tak veľkom európskom mesto riedka, som sa už zmieňoval vyššie. Prvý vlak vyráža na svoju trasu o 5:30 ráno a posledný o 23:30 v noci, čo je v podstate rovnaké ako v Prahe. Čo sa týka nočnej dopravy po polnoci, tá je zaistená autobusmi, ďalej sa musíte spoliehať na taxi.

Text: Filip Štrobich

Foto: Filip Štrobich, Jan Lidmaňský a Jan Tichovský

Preklad: O. Kubáčková