Severné Macedónsko II.: Skopje - hlavné mesto

Pomyslela som si, že raz, keď budú všetky stavebné práce dokončené, tak sa tu na to všetko naskytne asi naozaj pekný pohľad. Teraz sa to ale rozhodne povedať nedalo.

K hotelu som prišla ráno autobusom, za sto denárov, po noci strávenej na letisku, bez batohu, ktorý mi nepriletel. Ihneď som sa podľa mapy, ktorú som si zakúpila v stánku na letisku, vydala smerom do centra. Konšternovane som sa prechádzala po stavenisku na brehoch Vardar, keď ma oslovil muž – očividne stavbyvedúci s otázkou, či idem pomôcť pri práci. Odvetila som, že určite nie a on mi so smiechom ukázal cestu na námestie Ploštad Makedonija.

Tam sa mi otvoril iný svet, iné Skopje. Ako som prechádzala na námestie, vo vzduchu som započula hrať Mozarta a po chvíli sa mi otvoril priestor s obrovskou fontánou, ktorej dominovala socha jazdca na koni, upevnená na stĺpe bohato zdobenom vojnovými výjavmi. Alexander Veľký, ktorého socha fakticky zosobňuje, je obklopený bojovníkmi a smerom k nim chrlia levy vodu. Každú chvíľku sa striedajú rozmanité prúdy vody, ktoré vytvárajú zaujímavé predstavenie. Výjav mi pripomenul Křižíkovu fontánu v Prahe, ktorej „vystúpenie“ som bola navštíviť iba jeden jediný raz, keď som bola ešte dieťa.

Táto socha je trošku problematická. Aj keď sa to nezdá, je stará iba pár rokov. Bola vystavaná v roku 2011 a ihneď potom bola podrobená ostrej kritike zo strany Grécka, ktoré ju nazvalo jasnou provokáciou. Spor o názov Macedónska aj o Alexandra Veľkého sa tiahol celé roky (od rozpadu Juhoslávie).

Prešla som cez most na druhú stranu rieky a prešla malebnými uličkami starého mesta. Bolo ešte pomerne skoro a tak len čas od času z niektorého z obchodíkov vykukol sympatický Macedónec a snažil sa so mnou urobiť obchod. Ja som ale nič nechcela kupovať a radšej som pokračovala ďalej, smerom k pevnosti Kale a potom späť, okolo sochy svätého Cyrila (alebo Kirila) a Metoda, do novšej časti mesta. Prešla som ulicou plnou obchodov, pouličných antikvariátov a reštaurácií a dorazila k pamätnému domu Matky Terezy, ktorý ma zaujal, pretože mi architektonicky učaroval. Vyfotila som si ho, vrátane detailov bielych holubíc na modrom podklade, kamenných stien aj sochy Matky Terezy a vyrazila ďalej.

Mojim cieľom sa stal kopec, ktorý sa týči nad mestom, a ktorému dominuje veľký železný kríž. Ten kopec sa volá Vodno a vypína sa do výšky 1066 m n.m. Najprv sa musí dôjsť alebo doviesť sa do miesta Stredno Vodno, odkiaľ sa dá hore pokračovať buď peši, alebo veľmi modernou a luxusnou lanovkou. Ja som si pre cestu na vrchol zvolila svoje nohy, aj keď nevhodne obuté (športové topánky sa nachádzali v mojej batožine kdesi vo vzduchu). Ani napriek pľuzgierom, ktoré sa mi cestou vytvorili, som to neľutovala, dole som sa ale radšej nechala zviesť lanovkou a následným stopom. Výlet sa mi páčil, veď to bol môj prvý severo macedónsky kopec.

Po návrate ma už čakala len večera a odjazd autobusom do Ochridu, kde som mala stráviť nasledujúci týždeň. Skopje je pekné a zaujímavé mesto, plné sôch, kostolov, mešít a ďalších pamiatok, ktoré boli v čase mojej návštevy bohužiaľ z veľkej časti schované pod lešením. Za návštevu by isto stáli napríklad turecké kúpele, kostol Svätého Dimitrija, mešita Mustafu Pašu a ďalšie miesta, na ktoré láka papierový sprievodca. Tak zase niekedy nabudúce…

GPS: 42°00'04.4"N 21°26'16.4"E

Text a foto: Kristýna Bartůňková

Preklad: O. Maňáková