Severné Macedónsko IV.: mesto Ochrid

Mesto, do ktorého každý rok v sezóne prichádzajú domáci aj zahraniční (hlavne nemeckí) turisti sa volá rovnako ako jazero, pri ktorom brehu sa nachádza. Ochrid je známy mimo iného aj tým, že bol kedysi sídlom nasledovníkov známych vierozvestcov Cyrila a Metoda – svätého Klimenta a Nauma.

Svätý Kliment sa ako prvý arcibiskup a zakladateľ ochridskej literárnej školy stal ochridským patrónom. Ostatky tohto svätca sú uložené v kostole sv. Klimenta a Pantelejmona. Nakoľko som bývala v hoteli pri jazere, do Ochridu som to mala slušný kus cesty pešo. Keď sme sa už s kamarátom rozhodli toto mesto navštíviť, mali sme buď možnosť využiť autobus alebo skúsiť autostop. Zvolili sme si druhý variant a bola to dobrá voľba, keďže stopovať v Severnom Macedónsku je naozaj jednoduché. Ešte sa mi nikdy nestalo, že by som vyšla na ulicu a hneď do niekoľkých sekúnd stopnem prvé auto, ktoré išlo okolo. Tu áno.

Pri našej návšteve sme najskôr zamierili k hradbám, ktoré oddeľujú okolité mesto od mestského historického centra. Vstúpili sme bránou a malebnými uličkami sme došli k sakrálnej stavbe, v ktorej bola možnosť zakúpiť si prehliadku ikon v interiéri. Cena pre cudzinca bola dvojnásobná oproti tej miestnej, čo je, ako som si všimla, bežný jav u väčšiny pamiatok kde sa platí vstupné. Možnosti prehliadky ikon sme nevyužili a išli sme ďalej.

Došli sme k rímskemu amfiteátru, ktorý patrí medzi najstaršie a zrejme aj v súčasnosti najnavštevovanejšie pamiatky tohto mesta. Odtiaľ sme pokračovali ku kostolu sv. Sofie. Kostol, prevoňaný dymiacimi vonnými tyčinkami a bohatý na unikátne fresky svätcov vrátane vyobrazení sv. Cyrila a Metoda, mal príjemnú atmosféru.

Bolo zrejmé, že nástenné maľby v jeho interiéri by naliehavo potrebovali zrekonštruovať, lebo inak už čoskoro zmiznú pod zubom času. Mnohé z nich boli bohužiaľ už tak vyblednuté, že bolo ťažké poznať čo vyobrazujú. Od kostola sme sa vydali na nábrežie. Prešli sme kovové lode, po ktorých liezla mačka, a došli sme na priestranstvo s lavičkami a výhľadom na jazero. Na chvíľu sme sa zdržali, a potom sme pokračovali ďalej po drevenej lavici idúcej pozdĺž skalného pobrežia. Toto miesto, tak ako celý Ochrid a priľahlé okolie jazera, v nás budilo dojem prímorského letoviska. Len vôňa soli chýbala v ovzduší. Z pobrežia bolo vidieť ďalší ochridský kostol – kostol sv. Koan Kaneo z 13. storočia, ktorý je postavený na útese nad jazerom.

Ochrid ale nie sú len pamiatky. Na hlavnej ulici a v jej okolí sa nachádza množstvo obchodov so suvenírmi a predovšetkým so šperkmi. Špecialitou je takzvaná ochridská perla vyrábaná zo šupín ochridského pstruha. Naraziť sa dá aj na predajňu znamenitých severomacedónskych vín, predovšetkým „čierneho“ vína Vranec, ktoré ma jedinečnú chuť. Za zmienku stojí aj miestny trh, na ktorom je možné kúpiť čerstvé ovocie, zeleninu, korenie a ďalší tovar.

Keď sme sa na konci našej návštevy presúvali pozdĺž pobrežia k hlavnej ceste na stop späť do hotela, museli sme každú chvíľu čeliť ponukám lodníkov, ktorí nás lákali na plavbu loďou po jazere. Na brehu i v lodiach ich na príchod potenciálneho zákazníka čakal celý zástup.

GPS: 41°06'51.9"N 20°47'37.7"E

Text a foto: Kristýna Bartůňková

Preklad: Oskár Mažgút