SR, Smolník – kráľovské banské mestečko
Je slnečné jarné ráno a my sa ocitáme v obci Smolník, ktorý nás víta úžasnou zeleňou lesov Volovských vrchov. Atmosféru bohatej banskej minulosti je tu cítiť aj dnes. Vydávame sa teda k jej spoznávaniu, prostredníctvom dochovaných architektonických či technických pamiatok.
Vôbec prvá písomná zmienka o Smolníku pochádza z roku 1243. Pôvodne sa jednalo o slovanskú obec, kde sa v 13. storočí dosídlili Nemci. Prisťahovalectvo, ale hlavne výskyt bohatých nálezísk zlata a striebra, neskôr medi a železa, znamenali pre dovtedy malú obec pomerne prudký začiatok rozvoja. V roku 1327 samotný cisár Karol Róbert na základe tzv. Štiavnického práva vyhlásil Smolník za slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovníckym aj rybárskym právom. Vďaka tomu sa obec stala významným centrom baníctva, čo potvrdzuje aj fakt, že v 14. storočí tu bolo sídlo banskej komory. Práve 14. a 15. storočie bolo obdobím najväčšieho rozkvetu, a dokonca tu začala fungovať aj kráľovská mincovňa. No, ako to už býva, po sláve a rozmachu nastalo mierne spomalenie rozvoja. Smolník v roku 1465 pripadol panstvu Spišského hradu, stal sa na dlhé desaťročia majetkom viacerých významných rodov a nevyhol sa ani morovej nákaze, ktorá si v roku 1600 vyžiadala vyše 550 obetí. Napriek tomu už v roku 1661 sa opäť dostáva do vlastníctva vtedajšieho uhorského kráľa a postupne sa zintenzívňuje ťažba rúd. V Smolníku začína pôsobiť banská škola, banský súd a ďalšie administratívne inštitúcie. Zaujímavosťou je, že na začiatku 19. storočia tu vzniká aj kamenné divadlo ako jedno z prvých na území Slovenska.
V roku 1872 bola budova divadla prestavaná na tabakáreň, ktorá po 136 rokoch existencie, v roku 2008 zanikla. Vyrábali sa tu exkluzívne cigary z kubánskeho tabaku určené hlavne na vývoz do zahraničia. Jednalo sa o jedinú výrobňu ručných cigár na Slovensku.
Prechádzaním obcou sme pozorovali krásne pôvodné banícke domy z 18. a 19. storočia, ktoré prežili ničivý požiar z roku 1905, kedy väčšia časť obce vyhorela. O päť rokov neskôr postihla údolie Smolníka veterná smršť, ktorá paradoxne dala za vznik úzkorozchodnej lesnej železnici, ktorá odvádzala kalamitné drevo z oblasti. V súčasnosti sú dochované len torzá z tejto železničnej trate, ktorá sa stáva vyhľadávaným cieľom turistov.
Koncom 19. storočia zaniká aj ťažba medi, priemysel v obci sa preorientováva na produkciu pyritu a jeho spracovanie. Neskôr aj táto produkcia zaniká a obec sa opäť preorientováva tento raz na strojársku a drevársku činnosť. Zabúdať však nesmieme ani na cestovný ruch. Lebo tak ako my, tak aj ostatní turisti začínajú Smolník navštevovať vďaka turistickému potenciálu okolitých kopcov, ktoré v lete ponúkajú príjemné výlety a v zime menej náročné lyžovanie a bežkovanie.
Pokiaľ sa vrátime k pamiatkam, nedá nám nespomenúť sakrálne stavby ako kostol sv. Kataríny, Evanjelický kostol, zvonica či Trojičný stĺp na námestí. Pozoruhodné sú aj meštianske domy, mestská radnica a kultúrny dom.
Obec okrem týchto pamiatok okrášľuje aj voda, a to v podobe potoka Smolník predierajúcom sa stredom obce. Na jeho hornom toku sa nachádza nádherná vodná nádrž Úhorná, ktorá bola postavená v roku 1768 na zadržiavanie dažďovej vody, ale aj ako protipovodňová ochrana. Neskôr bola táto nádrž využívaná pre banské účely (tajch). Zaujímavosťou je, že domáci ju prezývajú ako Smolnícke pleso a vskutku sa na pleso aj podobá. Nateraz je obľúbeným rekreačným miestom domácich i cezpoľných, hlavne v letnom období.
Banská minulosť Smolníka sa dostala dokonca aj do kníh mineralógie na celom svete. A to vďaka minerálu szomolnokit, ktorý bol prvýkrát opísaný v roku 1877 a pomenovaný podľa vtedajšieho maďarského názvu obce.
Keďže sme si stihli pozrieť všetky krásy Smolníka, teda aspoň v centre a v jeho bezprostrednom okolí, rozhodli sme sa pre návštevu ďalších dvoch výletných cieľov. Necelých 18 km od Smolníka je vzdialené mesto Rožňava s najväčším štvorcovým námestím na Slovensku, v ktorého strede je postavená strážna veža z polovice 17. storočia. A opačným smerom nás zas čakala nevšedná zachádzka do klimatických kúpeľov Štós, ktoré ponúkajú niektoré z procedúr aj v neďalekej Jasovskej jaskyni. Ale o tom si povieme až niekedy nabudúce...
Text: Oskár Mažgút
Foto: Ing. Stanislav Šiliga
Za spoluprácu na článku ďakujeme pánovi Ľubomírovi Farkašovskému.
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok