Slovensko: Michalovce I. – Pohľad do histórie

Územie východoslovenských Michaloviec bolo vďaka svojej výhodnej polohe, na brehu Laborca a križovatke obchodných ciest, osídlené už v staršej dobe kamennej. V období mladšej doby bronzovej sa stali vďaka svojim surovinovým zdrojom severovýchodným centrom obchodu s mimokarpatskými oblasťami. Dejiny Michaloviec sú poznamenané prítomnosťou Keltov na tomto území a tiež rímskymi vplyvmi. Neskôr, v období sťahovania národov, presnejšie v 6. storočí, sa tu usídlili slovanské kmene, čo dokazujú mnohé archeologické nálezy. Obdobie ranného feudalizmu mapujú náleziská v lokalite Hrádok a na terajšom Kostolnom námestí.   

Prvýkrát sa Michalovce spomínajú v privilégiu predstaveného budinského chrámu a kapituly v roku 1244 ako Myhal. Názov je zrejme odvodený od duchovného patróna kostola alebo šľachtického vlastníka. Neskôr sa mesto spomína ako Nogmihal, teda Veľký Michal, Nagymihály alebo Michalowcze. Výhodná poloha zabezpečila, že už v 15. storočí sa Michalovce stali mestom a postupne pribúdali výsady ako právo mýta, sobotné trhy a výročný jarmok. Michalovce boli v 15. storočí významným trhovým strediskom. Ďalšia história je vcelku jednotvárna až do začiatku 18. storočia, kedy nastalo obdobie úpadku. V tomto období zaniklo mnoho obcí, ba aj hrad, ktorý bol doteraz centrom mesta a sídlom rodiny Sztárayovcov. V roku 1766 prebehlo v Michalovciach sčítanie, z ktorého sa zachovali výsledky: 11 urodzených, 59 slobodných, 1752 poddaných, 6 vetrom hnaných a 16 Rómov.

Z úpadku sa mesto dostalo až v 19. storočí najmä vďaka rozkvetu remesiel a priemyslu. Na začiatku 20. storočia už Michalovce úplne stratili charakter poľnohospodárskeho mesta. Nachádzali sa tu závody na spracovanie poľnohospodárskych produktov, textilu, strojárske a stavebné podniky.

Nabudúce: Historické stavby mesta 

Text: Zuzana Megerssová

Zdroj a foto: Mesto Michalovce