ČR: 150. rokov od narodenia architekta, ktorý premenil Pražský hrad a Lány na rezidencie českých prezidentov

Priekopník modernej architektúry a jeden z najvýznamnejších architektov 20. storočia Jože Plečnik bol celý život rozkročený medzi rodnou Ľubľanou, Viedňou, kde vyštudoval viedenskú akadémiu pod vedením jedného zo zakladateľov modernej európskej architektúry Otta Wagnera, a Prahou, kam ho priviedlo priateľstvo so spolužiakom Janom Kotěrou. 

Po desaťročnom pôsobení vo Viedni sa v roku 1910 presťahoval do Prahy, kde začal pôsobiť ako profesor dekoratívnej architektúry na Vysokej škole umeleckopriemyselnej. Spriatelil sa s T. G. Masarykom a po vzniku republiky sa stal architektom Pražského hradu, aby podľa Masarykovho priania „hrad monarchistický premenil na hrad demokratický“.

Plečnikove práce prezrádzajú vplyv stredomorskej architektúry aj viedenskej secesie, antiky a ranej talianskej renesancie. Vrcholné obdobie Plečnikovej tvorby je spojené práve s úpravami Pražského hradu. Navrhol nové usporiadanie záhrad Rajskej, Na valech a Na Baště, odkiaľ vedie Býčie schodisko na tretie nádvorie. Tam architekt nechal vztýčiť monolit z mrákotínskej žuly. 

Na premeny Pražského hradu nadviazali nadčasové úpravy interiérov zámku v Lánoch a zámockého parku, oficiálna rezidencia českých prezidentov. Posledným Plečnikovým dielom v Česku je kostol Najsvätejšieho Srdca Pána v Prahe na námestí Jiřího z Poděbrad z rokov 1928 až 1932. Pretože časť verejnosti vtedy ostro protestovala proti jeho plánovaným zásahom v okolí Pražského hradu a Hradčan, Plečnik spoluprácu s Prahou, Masarykom a českým štátom ukončil a vrátil sa do vlasti.

Viac o tomto významnom architektovi sa dozviete TU alebo v rámci  expozície v Rothmayerovej vile v pražských Střešovicích.

Zdroj a foto: CzechTourism, Pavol Urbánek

Textová úprava: redakcia