ČR, Praha – krásna aj škaredá žižkovská veža I.

Pokiaľ by ste sa chceli z výšky pozrieť na jedno z najkrajších miest sveta, medzi ktoré dozaista Praha určite právom patrí, tak popri Petřínskej rozhľadni nám nedá neodporučiť vám žížkovskú vežu.

K veži sa dostanete najrýchlejšie metrom. Na trase linky A vystúpite na stanici Jiřího z Poděbrad. Po vyjdení z podzemia sa ocitnete na rovnomennom námestí s parkovou úpravou, fontánou a veľkolepým rímskokatolíckym kostolom Najsvätejšieho srdca Pána. Táto 42 metrov (v najvyššom bode) vysoká stavba od známeho slovinského architekta Josipa Plečnika je veľkolepou ukážkou majstrovskej architektúry. Kostol bol postavený v rokoch 1928 až 1932. Jeho vonkajší skelet je tvorený zaujímavým rovnomerným obdĺžnikovým obkladom a dominujúcou vežou so šiestimi zvonmi a najväčšími 7 a pol metrovými hodinami v Českej republike.  

Celá stavba bola inšpirovaná Noemovou archou a od roku 2010 je zaradená medzi národné kultúrne pamiatky. Dokonca v roku 2014 bola stavba nominovaná na zápis do svetového dedičstva UNESCO. Nám sa podarilo obdivovať túto nevšednú stavbu nielen zvonku, ale aj z vnútra. Cez monumentálne dvere sme sa ocitli v rozľahlom, ale zároveň v strohom priestore. Okrem lavíc na sedenie, kamenného oltára, obrazov a plastík nás na stenách zaujal drevený taflovaný strop.  

Po chvíľke obdivovania sakrálnej krásy sme sa krátkou uličkou presunuli k najvyššej stavbe v Čechách, ktorá má zároveň aj najvyššie položenú vyhliadkovú plošinu a dokonca sa pravidelne umiestňuje na prvých priečkach medzi najškaredšími stavbami sveta – k žizkovskej veži. 

Samozrejme tá „škaredosť“ je relatívna. Záleží, ako sa na to pozriete. Pre nás to bol skôr symbol odvahy a veľmi náročnej práce, aby v Prahe vznikol takýto odvážny projekt, akým žížkovská veža určite je.

Ešte kým sme navštívili jej vnútro, trochu sme sa porozhliadli po jej okolí. To tvorili  tzv. Mahlerove sady, ihriská pre deti, minigolf, ale aj pétanque ihrisko pre dospelých, štýlová reštaurácia a priestor na voľnočasové aktivity, ako v zime napríklad korčuľovanie. Nás ale zaujal múrikom oddelený židovský cintorín, ktorý obklopuje vežu. Bol založený v roku 1680 ako miesto posledného odpočinku morom postihnutej pražskej židovskej obce. Verejnosti je prístupný v pondelok, stredu a v piatok.

Po krátkej prechádzke po okolí sme sa rozhodli vstúpiť do veže, ktorá svojím tvarom pripomína štartujúci raketoplán. Čo všetko sme videli a zažili, si povieme v pokračovaní nášho rozprávania už o týždeň.

GPS: 50°04'40.8"N 14°27'01.0"E (kostol Najsvätejšieho srdca Pána)

Text a foto: Oskár Mažgút