Socha Slobody v New Yorku

Už dlhšie ako sto rokov zdraví monumentálna socha Slobody z malého skalnatého ostrova, ležiaceho v vjazde do prístavu severoamerickej metropole, vplávajúce lode, predovšetkým však ich pasažierov. Už z diaľky je v noci vidieť rozžiarená elektrická pochodeň v zdvihnutej pravici sochy. Túto 46 metrov vysokú medenú dámu na jej 47 metrov vysokom podstavci na ostrove Bedloe Island (dnes Liberty Island – Ostrov Slobody) navštívilo od doby jej pricestovania do New Yorku v roku 1886 už viac ako 50 miliónov ľudí. Dáma má za sebou dlhú cestu: bola darom francúzskeho ľudu Spojeným štátom k stému výročiu nezávislosti Ameriky. Od roku 1871 do roku 1884 pracoval v Elsasku narodený sochár Fréderic Auguste Bertholdi v Paríži na monumentálnej postave, ktorá bola financovaná čiastočne francúzskou vládou, čiastočne z darov. Na základe dvoch modelov, jedného vysokého 2,11 m a druhého s výškou 8,50 m, vypracoval sochár dnešnú podobu a určil konečné rozmery sochy.

Oceľové lešenie v jej vnútri skonštruoval Gustav Eiffel, staviteľ parížskej Eiffelovej veže. Vonkajšia „pokožka“, ktorá prikrýva kostru, sa skladá približne z troch stoviek medených dosiek, z ktorých každá je asi 0,2 cm silná. Dohromady vážia všetky viac než 80 ton: je to najťažší plášť na svete. Po trinástich rokoch práce sa socha Slobody vydala v roku 1885 na cestu cez Atlantik. Štátny dar (celková váha 225 ton) bol do Ameriky dopravený rozobratý na jednotlivé časti. „Pri hrmení 500 diel, pri zvonení zvonov a za mohutného potlesku bola socha odhalená,“ písali britské noviny The Illustrated London News o odhalení obrovského pomníku, ku ktorému došlo 28. októbra 1886. Socha, nazývaná pôvodne Statue of Liberty Enlightening the Word (Socha Slobody, ktorá osvetľuje svet), bola postavená na žulovom podstavci spočívajúcom na základových múroch bývalej pevnosti.

 V ľavej ruke drží socha tabuľu s dátumom vyhlásenia americkej nezávislosti – 4. júl 1776. Roztrhnuté reťaze pod jej nohami symbolizujú oslobodenie z otroctva a od vlády násilia (sú však vidieť iba z vtáčej perspektívy). Pochodeň obrovského pomníku má konštrukciu zo skla, medi a ocele a je bezmála 9 metrov vysoká. Keď bola v roku 1984 zahájené celkové reštaurovanie sochy Slobody: boli vymenené všetky takmer 100 rokov staré medené a oceľové klince, nity a skrutky, ktoré držia celú nosnú oceľovú kostru vo vnútri sochy pohromade. Výmeny sa dočkal aj vonkajší obal z medených dosiek. Obrovskej dáme bola do ruky vsadená aj nová pochodeň – tu starú je možné prehliadnuť si dole na zemi celkom zblízka ako exponát.

Spolu 167 schodov vedie od podstavca k nohám sochy, korunované diadémom lúčov. Po točitom schodisku vo vnútri sochy so 171 stupňami – čo zodpovedá zhruba výške dvanástich poschodí – musí vystúpiť každý, kto si chce vychutnať pohľad oknami zasadenými do čelenky sochy, ktorými sa dá panoramaticky dosiahnuť prístav a celý obzor New Yorku. Odtiaľ je vidieť aj ostrov Ellis Island, vzdialený od ostrova Slobody asi 1 km, ktorý bol medzi rokmi 1892 a 1954 predbežnou konečnou stanicou pre zhruba dvanásť miliónov prisťahovalcov. Tu sa museli, sotva minuli sochu Slobody ako vytúžený symbol voľnosti v Novom svete, podrobiť prisťahovaleckým formalitám a stráviť tu predpísanú karanténnu dobu. Mnohí z týchto zúfalo dúfajúcich ľudí sa cez túto zastávku nedostalo a bolo poslaných naspäť.

Text: J.Štantejský a Monumete der Welt

Foto: Wikipedia Commons: Derek Jensen (Tysto), Pascual De Ruvo