Svätojánska vojana v Múzeu kysuckej dediny

Jánske ohne sa pálili v podvečer 24. júna. Mládenci a pastieri postavili zo žrdi kostru, ktorú vyplnili nazbieraným raždím a väčšími kusmi dreva. Pastieri už dlho predtým zbierali raždie na jednu hromadu. Keď sa zotmilo, zapálili najskôr zvolávacie ohníky, na ktoré dievky čakali ako na signál, aby išli ku svätojánskej vojane (vatre) spievať a prekárať sa. Mládenci a pastieri preskakovali ohníky a dievky spievali ľubozvučné piesne. Keď oheň dohorel, mládenci a dievčatá sa rozišli. Pastieri mali narobené z kôry zo stromu a smoly „kadlubky“ malé fakličky, ktorými si svietili na cestu domov. Dievky sa rozutekali bosé po rose, aby mali zdravé nohy. Cestou domov nazbierali kvety, navili si venčeky, ktoré pred východom slnka hádzali na jabloň. Tej, ktorej sa na prvýkrát zachytil na konári, tá sa do roka vydala. Tej, ktorej sa neprichytil, ostala slobodná. Popol z ohňa chudobnejší ľudia pozbierali a rozsypali po roli ako hnojivo. V súčasnosti sa pálenie ohňov stále zachovalo, ale ostatné zvyky už zanikli.

V programe v Múzeu kysuckej dediny ich v rámci projektu „Tradičné zvykoslovie u nás a u susedov“ pripomenú vystúpenia folklórnych súborov Kelčovan z Čadce a Slezan z Českého Tešína, ktorí pred zapálením svätojánskej vojany odprevadia návštevníkov v sprievode na svätú omšu ku Kaplnke Panny Márie Ružencovej.

Text. D. Hnidková / J. Výborný

Zdroj a foto: Kysucké múzeum v Čadci