Francúzsko, Paríž IV. – cestou ku katedrále Notre Dame

Po prehliadke úchvatných Luxemburských záhrad sme sa rozhodli navštíviť známu katedrálu Notre Dame, ktorej krása je zachytená v mnohých filmoch, no azda najznámejší jej opis pochádza z jedného z vrcholných historických románov Victora Huga – Chrám Matky Božej v Paríži. A tak sme sa vydali bulvárom Saint-Michel smerom k rieke Seine. Vtedy sme ešte netušili, na čo všetko cestou narazíme.

Rímske kúpele v Paríži

Po prejdení pár desiatok metrov sme narazili na zaujímavú stavbu, ktorá pripomínala archeologické nálezisko. Vďaka bedekrom, ktoré sme mali zo sebou, sme rýchlo došli na to, že sa jedná o pozostatok rímskych kúpeľov, ktoré Francúzi nazývajú Kúpele Cluny. Zaujímavosťou je, že na ich základoch bol v stredoveku postavený kláštor. Dnes tu sídli Národné múzeum stredoveku. Po chvíľke obdivovania tejto historickej stavby sme pokračovali ďalej. Bulvár hýril životom. Neustále presúvajúce sa autá, predierajúce sa davy ľudí, obchodníci ponúkajúci svoj tovar, to všetko na nás pôsobilo ohromujúco.

Fascinujúce metro

Ako sme sa blížili k rieke a k mostu Pont Saint-Michel, tak sme sa zastavili pri jednom z mnohých vstupov do staníc metra. Samotný vstup bol nesmierne zaujímavý. Zelené železné podpery pripomínajúce strašidelné rastliny uchytávali tabuľu s názvom Métropolitain označujúcu metro. Nad tabuľou boli umiestnené aj dve oranžové lampy. Ako sme sa neskôr dozvedeli, takto sa označovali stanice metra v jeho počiatkoch, neskôr sa názov skrátil na Métro, až napokon zostalo len označenie veľké M. História metra v Paríži siaha až do roku 1900, kedy pri príležitosti Svetovej výstavy otvorili jeho prvú linku. V tej dobe premávali drevené vozne. Od tých čias sa metro rozrástlo o ďalších 15 liniek. Denne prepraví až neuveriteľné 4 milióny cestujúcich. Parížske metro má aj svoj vlastný život. Jedna zo staníc je útočiskom ľudí bez domova, ďalšie štyri sú premenené na turistickú atrakciu, nakoľko sú od druhej svetovej vojny nepoužívané. A samozrejme nechýbajú ani muzikanti, ktorý tu s povolením úradov spríjemňujú každodenné presuny cestujúcich. My sme síce tento druh dopravy nevyužili, no aj nakuknutie dovnútra stálo za to.

Ostrov plný pamiatok

Po prejdení mosta sme sa ocitli na jednom z troch ostrovov Paríža na Seine. Jeho Francúzky názov je Île de la Cité, čo doslovne znamená ostrov starého jadra mesta. Parížania ale aj turisti ho zvyknú volať len skrátene – Cité. Zaujímavostí má tento ostrov hneď niekoľko. Tak napríklad: osídlený bol ako prvý z celého Paríža, nachádza sa tu nultý bod, taktiež sa tu nachádza stred Paríža, zrodil sa tu stredoveký architektonický gotický štýl a jeho spojenie s okolitými brehmi tvorí najstarší most v Paríži – Pont Neuf. A to zďaleka nie je všetko.

Už z mosta sa nám síce naskytala panoráma aj s krásnou katedrálou Notre Dame, no my sme hneď k nej neodbočili. Ďalej sme pokračovali rovno po ulici smerom od mosta. Po pravej strane sme míňali veľkú policajnú prefektúru, až nás po pár metroch na opačnej strane zaujala bohato zdobená zlatá brána. Neváhali sme a podišli sme k nej bližšie. Za ňou sa totiž skrývala významná historická pamiatka tohto mesta večnej krásy.

Bol ňou Justičný palác, čo je vlastne komplex súdnych budov, kde sídlia rôznorodé súdne inštitúcie. V minulosti to bolo najstaršie sídlo francúzskych kráľov. Keďže ani ostrov neminuli požiare, do dnešných čias sa zachovali len jeho dve časti, a to Conciergerie a Sainte Chapelle.

Conciergerie je palác, ktorý slúžil správcovi kráľovského paláca a neskôr našiel uplatnenie ako väznica. Počas tohto temného obdobia bolo v ňom uväznených vyše 1200 väzňov, medzi ktorými bola aj dcéra Márie Terézie – Mária Antoinetta. Sainte Chapelle je zas gotická kaplnka postavená na prianie francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. za účelom uchovávania vzácnych relikvií. Nám sa však ani do jednej z týchto pamiatok nepodarilo dostať, respektíve naše kroky sme smerovali už ku katedrále Notre Dame. Čo sme sa o nej dozvedeli a kam sme sa vydali ďalej, to si rozpovieme už o týždeň.

Text a foto: Oskár Mažgút