ČR, SR – Po stopách Dušana Samuela Jurkoviča
Pokiaľ by ste chceli vidieť Jurkovičov najrozsiahlejší súbor architektonických diel, musíte sa vydať na Moravu, konkrétne do malebného mestečka Luhačovice. V miestnych kúpeľoch sa nachádza ojedinelý súbor zachovalých stavieb, postavených počas iba troch rokov v štýle takzvanej ľudovej secesie. Všetky sú kultúrnymi pamiatkami a dodnes prispievajú k svetovej sláve týchto kúpeľov.
Majstrovo pôsobenie v Luhačoviciach na začiatku storočia bolo pre neho dôležitou životnou etapou. V rokoch 1902 až 1907 tu postavil štrnásť stavieb, z ktorých osem sa zachovalo dodnes. V prvom roku pôsobenia v Luhačoviciach sa Dušan Jurkovič zhostil prestavby Janova (dnes Jurkovičovho) domu a Chaloupky, následne blízko postavil pavilón Mliekarne. Jestřabský mlyn prestaval na Vodoliečebné kúpele s priľahlými riečnymi a slnečnými kúpeľmi.
Počas druhého roka vyrástli v kúpeľoch novostavby Jestřabí, Inhalatoria, Hudobného pavilónu, Kúpeľnej reštaurácie, prístavba verandy pri Kúpeľnom hoteli a Hospodársky dvor. K nim pribudli postupne súkromné stavby Vlastimila, Valaška a v roku 1906 slovenský Budai.
Jurkovičova spolupráca s kúpeľnou akciovou spoločnosťou v rokoch 1902-1903 bola limitovaná nedostatkom finančných prostriedkov a časovým tlakom. Jurkovičovi sa napriek tomu podarilo vybudovať v Luhačoviciach kúpeľný komplex mimoriadnej kvality.
Avšak nielen v Luhačoviciach sa výletníci môžu zoznámiť s Jurkovičovými realizáciami. Aj okolie poskytuje možnosť oceniť jeho tvorbu, či už je to na Svatom Hostýne (Krížová cesta), v Rožnove pod Radhoštěm (rozhľadňa), na Pustevnách (Libušín, Maměnka) alebo v Brne (Jurkovičova vila). Na slovenskej strane hraníc je to na bradle mohyla M. R. Štefánika či v Skalici (Slovenský dom). Zabúdať nesmieme ani na urbanistické projekty a návrhy vojenských cintorínov a pamätníkov.
Dušana Samuela Jurkoviča radíme medzi významné osobnosti európskej modernej architektúry. Narodil sa v Turej Lúke (23. augusta 1868, teraz súčasť Myjavy) a detstvo strávil v atmosfére slovenského obrodeneckého hnutia v Brezovej pod Bradlom. V evanjelickej rodine Jurkovičových, aj v širokom príbuzenstve, bol už v 19. storočí pestovaný úzky vzťah k českej kultúre. Jurkovič študoval staviteľstvo na Štátnej umeleckopriemyselnej škole vo Viedni a potom nastúpil do praxe.
V deväťdesiatych rokoch pôsobil vo Vsetíne u staviteľa Michala Urbánka, potom sa presťahoval do Brna, kde sa zapojil do slovenského kultúrneho a spoločenského života, kde v okruhu Klubu priateľov umenia vznikla myšlienka na vytvorenie slovanského kultúrneho strediska v Luhačoviciach.
Na Morave prežil Jurkovič viac ako 30 rokov svojho života. Pre jeho ďalšiu tvorbu bola rozhodujúca účasť na príprave Národopisnej výstavy českoslovanskej v roku 1895, kde zrealizoval valašskú osadu. V rámci príprav na výstavu sa v teréne dôkladne zoznámil s ľudovou architektúrou a s tradičnými konštrukčnými postupmi. Tieto znalosti využil potom pri realizácii súboru romantických stavieb slovanských útulkov Pustevní na Radhošti.
Od začiatku 20. storočia začal Jurkovič voľnejšie nakladať s ľudovými motívmi aj so secesným tvaroslovím, ktorými sa vo svojej tvorbe inšpiroval, rovnako ako európskou modernou. Charakter svojich stavieb podčiarkoval farebnosťou. Z jeho ďalších realizácii uvádzame práce pre brnenský spolok Vesna, stavbu letoviska na Rezku a takto by sme mohli ešte dlho pokračovať.
Významný architekt, ktorý zomrel 21. decembra 1947 v Bratislave, zanechal po sebe architektonickú klenotnicu diel, ktoré by mal každý z nás určite vidieť. Preto využite letné obdobie a naplánujte si výlet aspoň k jednej z jeho unikátnych stavieb.
GPS: 49°06'24.8"N 17°45'42.1"E (Kúpele Luhačovice)
Zdroj a foto: Kúpele Luhačovice, Blanka Petráková, Petr Všetečka, Věra Kučová
Textová úprava a foto: Oskár Mažgút, Oľga Maňáková
Diskusia k článku (0) |