Slovensko: Bezpečne na hory VII. – Malá a Veľká Fatra
Prevažnú časť chodníkov v pohoriach Malej a Veľkej Fatray tvorí hlinitý povrch. Len vo vrcholových častiach Rozsutca, Ostrej a Jánošíkových dier sa vyskytuje aj skalný terén.
V prípade dažďa dochádza práve na hlinitom povrchu k výraznému namäknutiu a tým aj k podstatnému zhoršeniu priľnavosti obuvi. Preto treba zvýšiť opatrnosť pri prechode úsekov so šmykľavým povrchom, zvlášť ak sú strmé. Musíme počítať aj s tým, že šmykľavosť takýchto chodníkov pretrváva aj niekoľko hodín po daždi. Pokiaľ však dážď neprestáva, ba naopak zosilnie a prinesie so sebou búrkovú činnosť, treba urýchlene zostúpiť z hrebeňových partií. Vzhľadom na málo členitú modeláciu terénu a trávnatý povrch v daných pohoriach, môže človek pôsobiť na hrebeni ako bleskozvod na streche. Pravdepodobnosť zásahu človeka bleskom sa znižuje v miestach, kde chodník prechádza zalesnenými úsekmi, čiže v údolných častiach pohorí. Pokiaľ už zostup nie je možný, je dôležité si pri strete s búrkou vyhľadať vhodný úkryt. No v žiadnom prípade nie pod vysokými stromami alebo ich osamotenými skupinami. Ak sa niet kam skryť, radšej treba zmoknúť niekde na chodníku poniže hrebeňa mimo veľkých stromov.
Oveľa menšie nebezpečenstvo, ako dážď či búrka, predstavuje hmla. Tá vzhľadom na charakter chodníkov v týchto pohoriach a ich jednoznačné smerovanie neprináša so sebou riziko straty orientácie. Ak sa intenzita hmly nemení ani v silnejšom vetre, najskorej pôjde o nízku oblačnosť, ktorá je predzvesťou zhoršujúceho počasia. Za týchto poveternostných podmienok je nutné túru prerušiť a vrátiť sa späť, pokiaľ možno cestou výstupu.
V prípade zotmenia je spravidla možný postup aj pri jasnej oblohe bez mesiaca, no len ak sa presúvame po hrebeni, resp. v nezalesnených úsekoch. V hlbokom lese je už postup problematický, nakoľko na chodníku na nás číhajú rôzne prekážky, akými sú napríklad potoky, skalné stupne, popadané stromy. Takže núdzové prenocovanie nie je nevyhnutnosťou. Pokiaľ sa predsa len rozhodneme prenocovať, využijeme rovinatý terén širších chrbtov hrebeňov alebo aj ploché trávnaté lúky. V prípade priaznivých poveternostných podmienok prenocujeme tzv. „pod širákom“, čiže len na karimatke a v spacáku. Postavenie stanu využijeme len v krajnom prípade, pretože v prírode zanecháva najväčšie stopy.
Počas horúcich letných dní na nezalesnených vrcholových partiách hrebeňov môže na nás negatívne pôsobiť aj horúčava. Tá môže viesť k prehriatiu a k dehydratácii organizmu. Preto netreba zabúdať na pitný režim a častejšie prestávky v chládku. Pokiaľ nemáme v okolí skalné previsy či stromy, chládok si ľahko vytvoríme aj z náhradného oblečenia.
Dúfame, že sa vám náš seriál o bezpečnosti na horách páčil a že pre vás bude akousi pomôckou pri osvojovaní si vedomostí bezpečného správania sa a pohybu na horách.
Text: Oskár Mažgút
Zdroj a foto: hory.sk
Diskusia k článku (0) |
Vložiť nový príspevok