Najprv sa zameriame na zimné obdobie.  K najchladnejším  miestam v Západných Tatrách patria vrcholy Bystrej a Roháčov. V Nízkych Tatrách sú to zas vrcholové partie Ďumbiera a Chopku. Obvykle sa denné teploty pohybujú okolo -10 °C. Často však platí, že zhoršenie počasia v podobe  sneženia zapríčiní oteplenie. Na horách si  však vždy počas zimy musíme dávať pozor na omrzliny. Pokiaľ cítime meravenie  končatín, skúsime zrýchliť krvný obeh a to napríklad jednoduchým tlieskaním či skákaním. Krátkodobým riešením  pre intenzívne zahriatie rúk je vložiť si ich do rozkroku pod nohavice.  Ak nás zastihne sneženie, ktoré nám nielen skomplikuje orientáciu v teréne, ale aj výrazne zmení  stabilitu snehovej prikrývky, je veľmi dôležité nespoliehať sa napríklad len na tyčové značenie, ktoré je síce veľmi dobrou pomôckou, avšak len dovtedy kým niektorá z tyčí nechýba, ale radšej prerušiť túru a vrátiť sa späť na najbližšiu chatu alebo zísť do doliny. Samozrejmosťou v prípade skupinovej turistiky je udržiavanie akustického kontaktu. Pri úplnej strate orientácie treba zostupovať dolu svahmi a držať sa dna doliny, prípadne eróznych rýh alebo potoka ak sú badateľné. Zásady bezpečnosti počas sneženia sú do veľkej miery podobné zásadám správania sa v hmle.  Pocit zimy nám umocňuje aj vietor, o to viac, ak sa zvrtne na víchricu. Keď už nie je možnosť urýchleného zostupu,  aj z posledných síl sa snažíme vykopať si záhrab alebo aspoň polozáhrab.  No ak sa z nejakého naozaj vážneho dôvodu rozhodneme pre zostup, na odpočinok sa snažíme pohľadať si miesto v závetrí, nakoľko vietor nám aj počas oddychu odčerpáva sily.

Odmäk v Západných aj Nízkych Tatrách býva z dôvodu padnutia základových lavín mimoriadne silný a nebezpečný. Naopak , riziko vzniku jarných snehových splazov je pomerne malé, vzhľadom na relatívne menej strmé svahy. Základové lavíny vznikajú pri premočení celej vrstvy snehu až po trávnaté podložie, s následnou stratou stability celej snehovej prikrývky. Prejavom tejto nestability sú pozdĺžne niekoľkometrové trhliny . Pri ranných mrazoch je prechod cez takýto povrch relatívne bezpečný, no v obedňajších hodinách sa vplyvom slnečného žiarenia stáva mimoriadne nebezpečným. Pád tohto typu lavíny má obyčajne smrteľné následky, preto by sme počas oteplenia nemali vstupovať na firnové svahy, na ktorých povrchu  sa vytvorili pozdĺžne trhliny. Celková problematika lavín je mimoriadne zložitá. Jedným zo základných prevenčných opatrení je zistenie si aktuálnych údajov o lavínovom nebezpečenstve  ešte pred plánovanou túrou priamo u Horskej záchrannej služby.  Charakteristickou črtou lavín v Nízkych aj Západných Tatrách je ich relatívne veľký rozmer. Tieto lavíny padajú až do údolí a často prechádzajú  do protiľahlých svahov, a to aj v pásme lesa. V nedávnej minulosti sme boli svedkom pádu obrovskej lavíny v Žiarskej doline, ktorá poškodila nielen chatu, ale strhla so sebou aj stovky stromov a lesných porastov.  Vďaka takýmto vyčíňaniam prírody by sme nemali podceňovať základné protilavínové vybavenie a zásadu nevstupovať do hôr už pri 4. stupni lavínového nebezpečenstva. Ak sa predsa len rozhodneme riskovať, tak nikdy nevstupujeme na snehovú dosku uprostred svahu alebo žľabu, snehový prevej, ani na snehový vankúš pod sedlom. Ten radšej hrebeňom obídeme. Ak nás zastihne stmievanie a nie je možný zostup, dôkladne sa pripravíme na prenocovanie. Vybudujeme si bivak, či už formou stanu alebo záhrabu, a na seba si poobliekame všetko, čo pri sebe máme. Pokiaľ sme si predvídavo so sebou vzali baterku, snažíme sa ňou šetriť, lebo v mraze sa batérie míňajú dvakrát rýchlejšie. Ak sa však ocitneme v takejto situácii, rozhodne by sme mali ešte pred zotmením kontaktovať Horskú záchrannú službu a čo najpodrobnejšie jej popísať našu polohu.

Zimné krásy našich hôr bývajú úžasným relaxom  pre telo aj dušu, no nikdy netreba zabúdať na bezpečný pohyb v nich. Však nie nadarmo sa hovorí: „Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch..."

Text: Oskár Mažgút

Zdroj a foto: hory.sk