Rozkladá sa spoločne s Aleutským oblúkom (vytvoreným sopečnou činnosťou) medzi 50. a 75. rovnobežkou severnej pologule – práve tu vrcholí najvyšším štítom kontinentu (Mt. McKinley, 6194 m n. m.). Na pobrežnom horskom pásme ležia najrozsiahlejšie pevninské ľadovce Severnej Ameriky, ktorých splazy často dosahujú až k morskú hladinu. Tam, kam nesiahajú ľadovce, panuje arktická tundra, ktorá pokrýva svahy a roviny a na 600 000 km² tu rastú smrekové a jedľové lesy. Krásu tamojšej prírody si turisti vychutnávajú predovšetkým v národných parkoch, k tým najznámejším môžeme zaradiť napr: NP Denali (22 830 km²), NP Kenai (2 500 km²), NP Katmai (15 000 km²) a NP Glacier Bay (12 000 km²).

Aljaška s Aleutským oblúkom zaberajú plochu takmer dva milióny kilometrov štvorcových a ich dominantným prírodným znakom je veľhorský reliéf Kordiller. K najvýznamnejším horským útvarom Aljašských Kordiller sa zaraďujú Hory svätého Eliáša, Chugach a Kenai, Wrangellovo pohorie, Aljašské a Aleutské pohorie.

Hory svätého Eliáša

Tiahnu sa v dĺžke cca 500 km od Cross Sound na juhu až po ústie rieky Copper na severe. Najvyšší štít Mt. Logan (5959 m n. m.) je druhým najvyšším vrcholom kontinentu a zároveň najvyššou horou Kanady. O niečo nižší St. Elias (5488 m n. m.), ktorý sa zdvíha z pobrežného masívu, leží na území USA a pre svoju malebnú krásu je obľúbenou turistickou destináciou. V týchto horách nájdeme aj najväčší aljašský ľadovec Malaspina Glacier, pokrývajúci plochu 2200 km². Jeho jediným odtokom je úzky fjord v Ľadovej zátoke, Glacier Bay National Monument, čo je asi 11 000 km² hôr, ľadovcov, morských pobreží, fjordov a zálivov.

Pohorieí Chugach a Kenai

Územie bohaté na prírodné parky tvorí asi 500 km dlhý pás, končiaci posledným výbežkom – ostrovom Kodiak. Najvyššou horou je silno zaľadnený Mt. Marcus Baker (4010 m n. m.). Ďalšie hory, dosahujúce v priemere 2000 – 3000 m n. m. ležia v chránených územiach: Chugach State Park a Chugach National Forest.

Wrangellove pohorie

Týčia sa tu štyri sopečné kužele dosahujúce výšok okolo 5000m n. m.: najvyšší Mt. Blackburn meria 4996 m n. m., Mt. Sanford 4949 m n. m. (ďalej Mt. Wrangell 4317 m n. m. a Atna Peaks 4225 m n. m.). Posledné erupcie boli zaznamenané v devätnástom storočí.

Aljašské pohorie

Vyznačuje sa odlišnou geologickou stavbou (rovnako ako Aleutské pásmo) – je tvorené úzkym, dlhým reťazcom chrbtov. Tiahne sa v dĺžke takmer 1000 km (šírka súbežných chrbtov nepresahuje 50 km) až k jazeru Iliamna. Priemerná nadmorská výška chrbtov sa pohybuje okolo 2500 m n. m. V centrálnej časti sa nachádza päť sopečných vrcholov, najvyšší z nich je Mt. McKinely (6194 m n. m.). Mt. Foraker dosahuje 5304 m n. m. a ďalšie tri okolo 4000 m n. m.

Brooksove pohorie

Predstavuje pokračovanie sibírskych pohorí ako vrásová zóna. Maximálne výšky sa pohybujú okolo 2700 m n. m.(Mt. Michelson, 2749 m n. m.), takže na aljašské pomery sú to hory pomerne nízke, ale napriek tomu majú primát najvyššieho pohoria za polárnym kruhom. Severné svahy sú bez vegetácie alebo ich pokrýva chudobná tundra.

Aleutské pohorie

Od pevninského Aleutského pohoria vybieha do mora oblúk vulkanických Aleutských ostrovov dlhý 2500 km s asi 80 veľkými sopkami, z ktorých je 36 aktívnych. Deväť sopečných kužeľov leží v jednej línii na najvyššom horskom pásme a niekoľko ďalších sopiek je rozptýlených v jeho bezprostrednej blízkosti. Najzápadnejším bodom oblúku je väčší ostrov Attu.

Podnebie

Oblasť spadá do dvoch klimatických pásiem – arktického a subarktického. V arktickom pásme je krajina takmer bez života a patria k nej aj východné ostrovy Kanady. Zrážky dosahujú iba okolo 200 mm za rok. Je tu hojne rozšírený permafrost (trvalo zmrznutá pôda). Pobrežné hory majú podnebie miernejšie, kontinentálne oblasti naopak drsnejšie s extrémnymi teplotami, častými snehovými zrážkami a silnými vetrami.

Príroda

Väčšinu plochy na úpätí hôr pokrývajú lesy – tajga. V nižších polohách rastú prevažne listnaté stromy (jasene, brezy, javory, jelše atď.), vo vyšších potom ihličnany (jedle, borovice). Vzhľadom k drsným klimatickým podmienkam oblasť obýva 36 druhov cicavcov a 120 druhov vtákov predovšetkým v nižších polohách. Žije tu napríklad lumík, líška polárna, rosomák, vlk, sob, jeleň wapiti, morská vydra, karibu, medveď grizzly či mrož pacifický.

Obyvateľstvo

Hustota zaľudnenia – 1 obyvateľ na 4 km² – hovorí za všetko, 99% územia Aljašky je neobývaných. V roku 2000 tu žilo necelých 627 000 obyvateľov a to v drvivej väčšine pri pobreží alebo v údolí riek. Pôvodní obyvatelia, Aleuti a Eskimáci, prišli do týchto končín pred cca 35 000 rokmi. Postupne ich však vytlačovali belosi, hlavní migrační boom tu prepukol v dobe „zlatej horúčky“, kedy sem tisíce ľudí putovalo za bohatstvom. Belosi dnes tvoria cca 67% z celkovej miestnej populácie, Indiáni a pôvodní obyvatelia necelých 16%, Hispánci 5%, Aziati 4,5%.

Text: J. Štantejský a Světová pohoří

Foto: Panoramio - Eve in Montana, samuelmartindelrio, Vatche Bezdikian, Kenneth E. Graap, Erric0, jjeff, scott luecker, downintheblue, Quinn Tracy, sminneker, kokodoc