www.infoglobe.sk » Vietnam: Mui Ne – najkrajšie piesočné duny v JV Ázii – VIDEO
Vietnam: Mui Ne – najkrajšie piesočné duny v JV Ázii – VIDEO
Publikované: 10.5.2016
Vždy som sa chcel pozrieť na poriadnu púšť s piesočnými dunami, lenže ani v Európe, ani v JV Ázii, kde trávim väčšinu času, žiadnu nemáme. Takže keď som po prvý raz videl fotky z vietnamského Mui Ne, okamžite mi bolo jasné, že tam musím vyraziť. Dobre, síce to nie je tak úplne púšť, ale piesočné duny tam sú poriadne.
4.40! Najradšej by som vypol budík a zabudol na to, že som sa niekedy rozhodol v stávať v takúto nekresťanskú hodinu. A ešte som si za to zaplatil. Nie, veď kvôli tomu som predsa tu – východ slnka nad piesočnými dunami. Rýchlo sa vyhrabať z postele, vyčistiť si zuby, popadnúť oba foťáky a rýchlo do džípu, ktorý na nás už čaká.
Po necelej polhodinke cesty vyprahnutou krajinou prichádzame na malé parkovisko, kde už stojí niekoľko podobných džípov a ďalšie prichádzajú. Pomaly sa začína rozvidnievať, takže bez váhania vyrážame v ústrety majestátnym dunám. Chôdza v jemnom piesku nie je najľahšia, boria sa mi do neho nohy a bolia z toho priehlavky na nohách. Nevadí, východ stihnem za každú cenu.
Na vrchole už čaká skupinka asi 40 ľudí, prichádzam skoro posledný. Našťastie včas. Zvláštne fialkastá ranná obloha dodáva bielej piesočnej scenérii ľahko rozprávkovú atmosféru, srdce fotografa jasá. O chvíľu neskôr už nad morom vychádza ohnivo červené slnko a pomaly ožaruje duny svojimi lúčmi. Len škoda, že sem Vietnamci neustále vozia turistov na hlučných štvorkolkách.
Keby na mňa nečakal šofér džípu a skupinka, s ktorou som prišiel, asi by som tu ešte pekných pár hodín zostal a len tak sa kochal tou nádherou. Ak som sa už dlho túžil pozrieť na skutočnú púšť, teraz je túžba ešte stokrát silnejšia. Asi to po ceste z Ázie vezmem cez Afriku…
Krátka zastávka u menších červených dún cestou späť k mestu a o chvíľu neskôr už zastavujeme v miestnej rybárskej dedine. Zdá sa, že práve končí ranný zhon a ľudia z pobrežia pomaly odchádzajú do svojich domovov. Podľa plánu by sme mali za 10 minút pokračovať, lenže ja tu chcem zostať a dedinu poriadne preskúmať. Opäť narážam na to, prečo tak nemám rád organizované výlety. Navyše sa stále viac ozýva môj hladný žalúdok, takže pár minút šoférovi posunkami vysvetľujem, že s nimi ďalej nepôjdem. Aj s kamarátkou zostávame tu. Späť do hostelu sa dostaneme bez problémov aj sami, po celom pobreží tu totiž každú polhodinu jazdí autobus.
Cestovateľská intuícia neklamala – všetci sa tu iba na pár minút zastavia, inak ale v dedine v podstate takmer nie sú zvyknutí na turistov. Raňajkujeme vynikajúce Pho Bo, pričom si nás celý čas na mobil fotia miestne deti a my si samozrejme fotíme ich. O chvíľu neskôr už sedíme na káve a pozorujeme Vietnamcov, ako so zápalom hrajú obľúbený čínsky šach Xiangqi.
Fascinujú ma tunajšie lodičky v tvare misky, na ktorých sa rybári dopravujú z pláže k lodiam a späť – nechápem veľmi, ako sa môže „guľatá” loď pri veslovaní plaviť rovno a netočiť sa stále dokola. Asi na to majú nejaký špeciálny fígeľ.
Nasadáme na autobus a mierime k riečke, ktorú nazývajú Fairy Stream. Vyzuť topánky a hurá do plytkej vyhriatej vody. Po chvíli vchádzame do kaňonu, ktorý vyzerá ako výrazne zmenšená napodobenina svojho arizonského kolegu. Pokúšam sa vyšplhať po jednom z piesočných zosuvov, ale zhruba v polovici ma už tak veľmi pália nohy, že sa s vďačnosťou vraciam späť do potoka. Na konci kaňonu čaká malý vodopád a jazierko s rybičkami, ktoré ľuďom okusujú nohy. Po krátkej pedikúre zdarma sa vraciame späť na začiatok a mierime na obed. Po ceste sa ešte zastavujeme na pláži, kde fascinovane pozorujeme kitesurferov, ako sa nechávajú unášať vetrom a zároveň na doske skáču na vlnách.
Luxusné grilované ustrice a slávky, šalát so surovou rybou a k tomu mladý kokos. Dokonalé chuťové orgie za pár korún, toto by sa mi páčilo jedávať častejšie. Veď kde inde vás kilo kvalitných ustríc vyjde na menej než sto českých korún?
Na západ slnka sa opäť vraciame do rybárskej dedinky a tentokrát vyrážame mimo hlavnú cestu. Tu sme už skutočná atrakcia, miestni vôbec nechápu, čo tam robíme. Jeden malý chlapec nám ukazuje, ako chytá piesočné kraby. Skupinka ďalších detí sa zas chce stále fotiť. A do toho rybári pomaly nasadajú do svojich guľatých lodičiek a chystajú sa na nočnú výpravu za obživou…
Zem, ktorej obyvatelia sú potomkami nebeského draka a víly mora. Krajina, v ktorej nájdete dychberúce prírodné divadlo aj čulý ruch veľkých miest. Cestovateľské kino sa v utorok 4. júna vydá zo sály KC Dunaj do Vietnamu.
Neustále trúbenie, babičky tlačiace bicykle s kvetinami, Vietnamci na maličkých stoličkách, jedlo, motorky, prepletená spleť drôtov, motorky, francúzske kaviarne, motorky s jedlom, motorky so stoličkami, motorka, ktorá vezie kus motorky... Vitajte v Hanoji! Neuveriteľne bláznivom meste, ktoré si buď zamilujete, alebo ho budete navždy nenávidieť.
Už v minulom roku sme vám priniesli video z horského „svadobného” mestečka Da Lat vo Vietname. Náš redaktor sa do neho ale vrátil znovu, aby prešiel jednu z najlepších ciest na vietnamské motovýlety a mohol sa s vami podeliť o tento zážitok.
Cat Ba je panenský ostrov na severovýchode Vietnamu. Cesta sem bola ešte nedávno pomerne zložitá, ale od septembra tohoto roku otvorili novú cestu s mostom a dopravu na ostrov to výrazne zjednodušilo. Cat Ba je obľúbeným cieľom turistov, preto sa dá v hoteloch v Hanoji či Ninh Binhu zakúpiť lístok priamo do mesta Cat Ba. Cesta z Ninh Binhu trvá 4 hodiny a z Hanoja 3 hodiny.
Premýšľate, ktorá destinácia je pre vás tá pravá? Kde vás čaká niečo zaujímavé a nevšedné? Kde je krásna krajina, výborná kuchyňa, príjemní obyvatelia? Pre mňa je voľba jasná. Mojim favoritom je Vietnam a v niekoľkých nasledujúcich článkoch sa pokúsim aj vás presvedčiť, že aj pre vás je to správna voľba.
Po prílete a prvom zoznámení s Vietnamom vyrážame na prehliadku Hanoja. Sprievodca nás najskôr vezme na námestie Ba Dinh, ktoré je známe predovšetkým Ho Či Minovým mauzóleom.
Návštevu jazera sme si predstavovali ako taký relax po dosť náročnom dni. Skutočnosť bola vážne odlišná a ten prvý zážitok si pamätám dodnes. S dcérou a synom sme prekľučkovali miestnu dopravu, čo naozaj nebolo ľahké. Prúd motoriek nemal konca. Naivne sme si mysleli, že snáď niekto pribrzdí, zastaví... Nečakajte, jednoducho dôjdite na koniec chodníka a statočne vyrazte tou najkratšou cestou na druhú stranu.
Prvý deň v Ázii utiekol veľmi rýchlo, večer sa presúvame do útulného rodinného hotelu. Prostredie je priateľské, poradia vám s úsmevom na tvári, odporučia stravovanie, výlety, pomôžu s dopravou alebo vám trebárs kúpia ovocie, po ktorom túžite. Aspoň spočiatku, než sa zorientujete, pomoc isto oceníte.
Jednodenný výlet do národného parku Bach Ma vzdialeného približne 40 kilometrov od Hue bol jedným z našich najlepších dní strávených vo Vietname. Park bol založený v roku 1991 a jeho meno znamená biely kôň. Rozkladá sa na ploche 220 kilometrov štvorcových.
Nha Trang je prakticky najznámejším turistickým strediskom vo Vietname. Ani nie tak kvôli nejakým pamätihodnostiam, ako skôr preto, že toto pobrežné mesto provincie Khanh Hoa sa preslávilo predovšetkým vďaka svojej sedem kilometrov dlhej piesočnej pláži s priľahlými ostrovčekmi. Mesto má približne 392 tisíc obyvateľov a tento počet neustále rastie.
Po náročnej ceste nočným vlakom skoro ráno prichádzame do mesta Da Nang, kde sa však veľmi dlho nezdržíme. Najskôr si to namierime do snáď najkrajšieho vietnamského mesta – do lampiónového Hoi An, z ktorého vyrážame na výlet do tunajších Mramorových hôr (The Marble Mountains, vietnamsky Ngũ Hành Sơn).
Navečer prilietame na letisko v Hočiminovom Meste (v minulosti známe ako Saigon). Stíhame sa už len ubytovať, zavítať na rýchlu večeru v rušných uliciach tohoto najväčšieho vietnamského mesta a spať. V nasledujúci deň nás totiž čaká veľmi zaujímavý výlet s vojnovou tematikou – ideme sa pozrieť do Cu Chi tunelov.
Dnes nás čaká náš posledný úžasný výlet vo Vietname, pôvodne sme zamýšľali návštevu národného parku Ba Vi, ale z časových dôvodov sme museli náš program zmeniť, pretože na tento park si treba vyhradiť aspoň dva dni. Nechali sme si teda v hoteli poradiť a naplánovali výlet na miesto, ktoré ani nebolo uvedené v našom knižnom sprievodcovi, aj keď je turisticky (aj pre miestnych) veľmi populárne. Dnes teda vyrážame navštíviť najväčšiu vietnamskú pagodu Bai Dinh a potom sa na pramici plaviť nádherným komplexom Trang An.
Da Nang (mesto takmer presne uprostred Vietnamu) bohužiaľ skoro nikto nepozná. Bežný turista ním maximálne prejde taxíkom cestou z letiska do obľúbeného Hoi Anu... V Da Nangu som strávil tri týždne a zaradil sa k mojim najobľúbenejším miestam v JV Ázii (hneď po Chiang Mai). A starú cestu smerom na Hue označil dokonca aj Jeremy Clarkson v seriáli Top Gear za „opustený črep dokonalosti”. Nedá sa sním iné ako súhlasiť.
Blížil sa koniec môjho pobytu vo Vietname a zostávalo ešte jedno miesto, ktoré som skrátka musela navštíviť – kaodaistický chrám. Kaodaizmus (vietnamsky Đạo Cao Đài) je pomerne mladé synkretické náboženstvo, ktoré založil juhovietnamsky úradník v 20. rokoch 20. storočia.
Na to, ako veľmi nemám rád cesty autobusom, by som si tú medzi Nha Trangom a Da Latom pokojne hneď zopakoval. Dvestotisícové mesto Da Lat – najobľúbenejšie miesto vietnamských medových týždňov – totiž leží v Centrálnej vysočine v nadmorskej výške okolo 1 500 metrov. Cesta z pobrežia tak ponúka nespočetné množstvo nádherných výhľadov. A ešte omnoho lepšie než autobusom je cestovať na motorke…
Po takmer hodinovom čakaní na vízum konečne vyrážam z letiska v ústrety hlavnému mestu krajiny, na ktorú som sa naozaj veľmi tešil. Síce sa hneď v úvode nechávam trápne obrať taxikárom o tri stovky, ale čo už, to sa proste občas stane. Ruku na srdce, v Prahe to robievajú tiež. Už z lietadla som videl, ako ulicami prúdia doslova milióny motoriek. Tu „dole” sa mi zdá byť doprava úplne šialená. Ale v porovnaní so zhruba rovnako veľkým Bangkokom tu sú iba minimálne zápchy, a to zatiaľ nemajú metro, ani „nadzemku“. Politika extrémnych daní pre autá očividne funguje.
Niekto ho miluje, iný za zaprisaháva, že sa už nikdy nevráti. Nič medzi tým neexistuje. Ja rozhodne patrím do prvej skupiny – už od prvého dňa, čo som priletel do hektického Saigonu a odbočil do jednej z postranných uličiek. V nasledujúcich niekoľkých týždňoch nás preto čaká seriál, kde si predstavíme jednotlivé zaujímavé miesta. Na začiatku si ale poďme trochu priblížiť dôležité fakty o tejto krajine.
Do Hanoja (vietnamsky Hà Nội) sme sa dostali opäť vlakom. Na stanici nás už čakali kamaráti a so všetkou pohostinnosťou nás na motorkách odviezli k sebe. Hanoj bol založený na začiatku 11. storočia s názvom Thăng Long čiže Mesto vzlietajúceho draka. Podľa legendy tu totiž vraj vtedajší cisár uvidel vzlietať draka a rozhodol sa na tom mieste založiť mesto.
V oblasti Sa Pa v severozápadnom Vietname je dozaista najpohodlnejším dopravným prostriedkom motorka. Nemusíte sa strachovať, že vám ujde autobus, že nepríde taxík alebo že vás šofér, ktorý jazdí načierno, dovezie niekam úplne inam, než ste pôvodne chceli. A tak sme si aj my v Sa Pe požičali motorku za pár korún na deň a naplánovali si výlet.
Ak sa povie v Prahe „Sapa“, snáď každý si predstaví známu tržnicu na Prahe 4. Ak ste ale pátrali, ako prišla Sapa k svojmu menu, iste ste zistili, že oblasť s menom Sa Pa je tajuplným miestom na severozápade Vietnamu (pri hraniciach s Čínou).
V Hue, malebnom cisárskom meste, nám ostal posledný deň. Hneď skoro ráno sme vyrazili do ulíc a len tak sme sa prechádzali mestom. Nemohli sme teda minúť jednu z dominánt, most Trường Tiền cez Voňavú rieku.
Aj keď by mohol nadpis článku znieť tak trošku urážlivo, ani náhodou sme nemali v pláne cisárske hrobky v okolí mesta Hue zneuctiť ako v nejakom akčnom filme. Požičaná motorka nám však veľmi jednoducho vyriešila náš problém. Hrobky sú totiž v okolí Hue roztrúsené v pomerne veľkom okruhu a určite je lepšie než sa spoliehať na akúkoľvek miestnu verejnú i neverejnú dopravu, radšej si zaplatiť pár korún navyše a motorku si skrátka požičať.
Po úvodnom zoznámení sa s Hanojom sme mali v pláne veľa ďalších miest, ktoré skrátka nemožno v hlavnom meste Vietnamu obísť. Hneď prvým z nich bolo Ho Či Minovo mauzóleum (Lăng Chủ tịch Hồ Chí Minh).
Saigon (Ho Či Minovo Mesto) je často nazývané ekonomickým srdcom Vietnamu, ale týmto tvrdením by sme mu mohli nevedomky ukrivdiť. Jeho história samozrejme nie je ani zďaleka tak bohatá ako história dnešného hlavného mesta – Hanoja (Hà Nội), ale rozhodne má svoje neodolateľné kúzlo.
Vždy, keď začínam mať pocit, že už o tamtom či onom konečne trochu viem, stane sa niečo, čo ma presvedčí, že sa mám ešte čo učiť. Rok v Číne som strávila štúdiom a cestovaním. Trochu namyslene som začínala mať pocit, že už ma Ázia nemôže nejak zásadne prekvapiť. Ešte šťastie, že som nenasadla na lietadlo späť do Čiech, ale na lietadlo do Vietnamu.
Druhý deň sme sa do Hoi Anu (Hội An) vydali nielen za svetla, ale predovšetkým za sucha. Slniečko nás po ránu príjemne hrialo. Pešky sme došli až do historického centra a chystali sa konečne na poriadnu prehliadku (aj keď i tá nočná v daždi mala predsa len niečo do seba).
Krásy Slovenska, Trenčín región a KST Dubnica nad Váhom vás pozývajú na 59. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, ktoré sa uskutoční tradične poslednú májovú sobotu, tentokrát na Vršatských bradlách.
Objavte najkrajšie turistické miesta s trilógiou kníh Turistické Slovensko. Trojica knižných sprievodcov pozýva spoznávať prírodné zákutia, krásne scenérie, výhľady a inšpiruje pri plánovaní výletov. Vydanie unikátnej trilógie môžete teraz podporiť priamo na StartLabe.
Druhé tohtoročné číslo časopisu Krásy Slovenska prináša zaujímavý rozhovor s dobrovoľným horským záchranárom, horským sprievodcom a tatranským nosičom Štefanom Bačkorom, predstaví príťažlivosť Kysuckých bradiel a ponúkne aj cykloturistiku krížom-krážom Malými Karpatami.
Oznamy a upozornenia pred cestovaním do zahraničia nájdete 
