Vietnam, Da Nang – mesto a trip do hôr – VIDEO

Po ľahko dobrodružnom lete nasadáme do taxíka s usmievavým šoférom a po širokej ulici vyrážame v ústrety nášmu novému domovu. Po ceste prechádzame tunajší „dračí” most, ktorý je v noci farebne osvetlený. Vyzerá to tu trochu ako v Las Vegas – všade samé hotely, megalomanské cesty, blikajúce neónové nápisy…

Zhruba za stovku na deň si hneď nasledujúce ráno požičiavame motorky – bez nich by sme tu nemali šancu. Centrum všetkého diania sa nachádza na druhej strane rieky, teda asi 3 kilometre ďaleko. Pre mňa je to trochu dobrodružstvo, motorku som nikdy predtým neriadil. Ale našťastie je to o dosť ľahšie, než sa to na prvý pohľad zdá…

Po každodennom raňajkovom rituáli na miestnej tržnici, kde si za pár korún dávame čerstvé smoothie z manga a avokáda a hneď v ďalšom stánku vynikajúce stredovietnamské slíže Mì Quảng, vyrážame na prvý väčší poznávací výlet. Po moste prechádzame späť na „našu” časť rieky a vydávame sa pozdĺž pláže smerom na sever.

Z malého hornatého polostrova tu na more hľadí biela socha „Lady Buddha” – teda Buddha v ženskej podobe. Po ceste stretávame len pár motoriek a premýšľame, aké to asi musí byť ležať na slniečku na jednej z tunajších panenských pláží s bielym pieskom. Slniečko sa ale bohužiaľ už niekoľko dní takmer neukázalo a podľa predpovedi to bude ešte horšie.

Aby som stále iba nepracoval, nechávam nateraz motorku zaparkovanú na jednom mieste a s foťákom vyrážam na obhliadku mesta. Fotím hlavne obyčajný život na ulici – na každom rohu sa niečo deje. Mnoho krásnych ľudí, množstvo milých situácií a do toho občas nejaká sliepka, mačky, psy a hlavne deti. Tie sa fotia zo všetkého najľahšie. Pokiaľ by som si mal vybrať krajinu, kde sa mi na ulici fotí najlepšie, bude to na sto percent práve Vietnam. A pretože v Da Nangu nestretnete skoro žiadnych turistov, fotí sa tu úplne samo. Nikto sa na mňa nepozerá ani ako na chodiacu peňaženku, ani ako na votrelca.

Konečne sa zase umúdrilo počasie. Sadáme na motorky a vyrážame na trip, na ktorý sme sa tešili už niekoľko dní. Stará cesta cez hory v smere na Hue sa totiž po otvorení nového tunela stala doslova rajom pre motorkárov. Zostalo na nej len niekoľko dodávok s čínskymi turistami, kamióny s benzínom a naftou, ktoré do majú zákaz vjazdu do tunela, a pár motoriek. Z obávaného Đèo Hải Vân – Priesmyku oceánskej hmly – sa tak stala jedna z najobľúbenejších vyhliadkových trás v celej juhovýchodnej Ázii.

Postupne sa nám otvárajú krásne výhľady na zelené hory, temne modré more aj panensky biele pláže a ja konečne začínam chápať v úvode zmienené slová Jeremyho Clarksona, ktorý túto cestu označil ako „opustený črep dokonalosti”.

Pred posledným úsekom stúpania na chvíľu zastavujeme a fascinovane pozorujeme hmlu, ktorá prúdi z priesmyku dole do údolia, ako by to bola rieka. Potom už do nej aj sami vchádzame a niekoľko nasledujúcich kilometrov ideme v mraku. Niekoľkokrát zastavujeme a rozhodujeme sa, či sa nemáme radšej otočiť. Ale zvedavosť víťazí, a tak po chvíli konečne vychádzame von. Akurát, že nás namiesto slnka víta iba stádo kráv uprostred cesty. Schádzame až dole k moru a po rýchlom malom občerstvení vyrážame na 35 kilometrov dlhú cestu späť.

Da Nang sa rozhodne zaradil medzi miesta, na ktoré sa budem veľmi rád vracať. Navyše viem, že ponúka ešte veľa možností na parádne výlety. Či už sa jedná o vápencové jaskyne Marble Mountains hneď za mestom, UNESCO mestečko Hoi An, alebo archeologické nálezisko Mỹ Sơn, kde stoja stúpy a chrámy podobné tým v kambodžskom Angkore.

GPS: 16°03'10.1"N 108°12'09.6"E

Text, foto a video: Matouš Vinš

Hudba: Ketsa

Preklad: O. Maňáková