Rakúsko, Viedeň – za vlády Márie Terézie
Hofburg alebo Kroměříž?
Inšpirovaní nedávnym uvedením výpravného televízneho filmu sa vydávame do Viedne hľadať stopy slávnej cisárovnej. Mária Terézia vládla z Hofburgu, hlavného a najstaršieho sídla Habsburskej dynastie. Na prvom mieste ale treba povedať, že zmienený film Mária Terézia sa tu nenatáčal. Interiéry aj exteriéry Hofburgu suploval arcibiskupský zámok v Kroměříži, jeho reprezentačné sály a sala terrena. Konieckoncov nebolo to prvý raz. Rovnaký zámok si vybral aj režisér Miloš Forman pre natáčanie filmu Amadeus. Spomínate si na scénu prijatie Mozarta cisárom Jozefom II. v Hofburgu? Áno, aj to bolo natáčané v Kroměříži.
Viedeň v roku 1740 vyzerala úplne inak než dnes. Predovšetkým na mieste dnešného Ringstrasse, okružného bulváru, ktorý vymedzuje Innerstadt (staré mesto), stáli mohutné mestské hradby. Tie boli zborené až o sto rokov neskôr. Nestáli teda ani paláce okolo Ringu, budova radnice, parlamentu, opery ani Burgtheater. Novotou sa skvel zámok Belveder princa Eugena Savojského, kým letnú cisársku rezidenciu, zámok Schönbrunn, začala budovať Mária Terézia až v období svojho panovania. Zopár rokov tak princ Eugen využíval okázalejšie sídlo než vladár, na čo mnohí príslušníci dvorskej šľachty reagovali zdvihnutím obočia.
Kde žila?
Mária Terézia sa narodila v roku 1717 v Hofburgu a tu aj vo svojich 63 rokoch zomrela. Prehliadka Cisárskych izieb začína v hlavnej vstupnej hale pod monumentálnou kopulou na Michaelerplatz. S tou istou vstupenkou sa dostanete ešte do Múzea cisárovnej Sisi a do Striebornej komory. Interiéry sú už dávno od časov Márie Terézie pozmenené. Využívali ich aj jej nasledovníci a všetci si ich po svojom prispôsobovali, takže jej osobných vecí tu už veľa nenájdeme. Aj preto, že momentálne je v móde tzv. Sisikult.
Máriu Teréziu si však pamätá cisárska zbierka striebra. V 18. storočí sa servírovalo na striebre a v Striebornej komore je okrem iného zachovaný aj osobný príbor cisárovnej. Vraj si ho dokonca brala aj na cesty. Skladá sa z noža, vidličky, servírovacej vidličky a lyžice, lyžičky na vajíčko a špik, kalíšku na vajíčko a soľničky. Vyrobený bol z čistého zlata približne v polovici 18. storočia. V minulosti sa so striebrom nezaobchádzalo veľmi s úctou, po opotrebovaní bývalo nemilosrdne pretavené na nové kusy alebo sa z neho razili mince. Tomuto účelu padli za obeť aj príbory a riady z dvornej tabule, pretože okolo roku 1800 bolo treba financovať napoleonské vojny. V 18. storočí bolo osadenstvo dvora zovreté veľmi prísnou španielskou dvornou etiketou, ktorú nám približuje expozícia stolovania. Napríklad umné skladanie servítok pre štátne návštevy sa vraj predáva len ústne a dodnes majú túto zručnosť len dve osoby.
Kde se vydávala?
Svadobný obrad Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského prebehol tradične v augustiniánskom kostole, kam vtedy dokonca z Hofburgu viedla aj vnútorná chodba. V tomto najdôležitejšom dvornom svätostánku prebiehali všetky cisárske svadby – Ľudovít XIV. sa tu (v zastúpení) oženil s Máriou Antoinettou. František Jozef si tu vzal za manželku svoju milovanú Alžbetu Bavorskú, známu ako Sisi. (A opäť – neberte vážne, čo uvidíte vo filme Sisi. Filmová svadba sa natáčala o kúsok ďalej v Michaelerkirche.) U augustiniánov prebehol aj svadobný obrad Márie Kristíny, protežovanej dcéry Márie Terézie, tej jedinej, ktorá sa smela vydávať z lásky. Jej mužom sa stal Albert, vojvoda Sasko-Těšínský, po ktorom nesie meno Albertina susedný palác a zbierka umenia. Nápadný mramorový kenotaf tvaru pyramídy s figurálnou plastikou, neprehliadnuteľne umiestnený v tomto kostole po pravej strane lode, nechal zhotoviť Márii Kristíne jej ovdovený manžel. Nápis „Najlepšej manželke Albert“ je dojemnou pripomienkou ich 33ročného zväzku.
Hrobka sŕdc
Augustiniánský kostol je zaujímavý tým, že sa tu nachádza Hrobka sŕdc. Aby ste mi rozumeli: ostatky mnohých z Habsburgovcov, zomretých medzi rokmi 1618 a 1878, ležia na troch rôznych miestach. Telo v Cisárskej hrobke, urna so srdcom tu, v Hrobke sŕdc, a vnútornosti sú uložené vo Vojvodskej hrobke pod katedrálou sv. Štefana. Prvý, kto si prial svoje srdce uložiť zvlášť a tým založil túto tradíciu, bol Ferdinand IV. v roku 1654. A dôvodom separácie vnútorností bola obava z rýchleho rozkladu tela, ktoré bývalo natreté balzamom a vystavené v otvorenej rakve vždy niekoľko týždňov, aby mali poddaní dosť času rozlúčiť sa s mocnárom.
Hrobka sŕdc za Loretánskou kaplnkou je otvorená len príležitostne. Nie je už bohato zdobená, tak ako to bolo v 18. storočí. Od posledného požiaru je to len prostá, bielo vymaľovaná miestnosť. V kostole je umiestnený audiostánok, kde si môžete vypočuť výklad k histórii a vybavení kostola aj v češtine.
Kde je pochovaná Mária Terézia?
V podzemí kapucínskeho kostola na Neuer Markt je vstup do Cisárskej hrobky (Kaisergruft). Tu sú uložené ostatky 146 príslušníkov habsburského a habsbursko-lotrinského cisárskeho rodu v nádherných zdobených rakvách. Vstupné je 7 eur. Obdržíte plánik podzemných priestorov s popiskami, kto je kde uložený. Krypta bola medzi rokmi 1657 a 1962 niekoľkokrát rozširovaná a dnes ju tvorí niekoľko priechodných miestností, z ktorých je jedna centrálna, rokoková, s kopulou zdobenou freskami. Tu stojí najväčší sarkofág, spoločný pre Máriu Teréziu a jej manžela, cisára Františka Štefana. Okolité sarkofágy patria ich deťom.
Bola tu pochovaná len jedna jediná osoba, ktorá nepatrila k habsburskému rodu, a to grófka Fuchsová, pestúnka a dvorná dáma, ktorá vychovávala Máriu Teréziu od jej 11 rokov, bola jej dôverníčkou a vernou priateľkou až do svojej smrti.
Posledný pohreb do Cisárskej krypty prebehol v roku 2011, kedy zomrel vo svojich 98 rokoch Otto von Habsburg, korunný princ, syn posledného skutočného cisára. Jedna dlhá dejinná epocha sa tak nadobro uzavrela.
GPS: (Hofburg) 48°12'27.3"N 16°21'57.7"E
Text: Radka Snížková
Foto: Radka Snížková, Pixabay, Wikipedia Commons: Bwag
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |