Kanada: Trajektom pozdĺž Britskej Kolumbie - VIDEO

To platí aj napriek tomu, že to bude niečo stáť. Avšak vidieť z paluby trajektu mieriaceho z Princ Ruppert v kanadskej Britskej Kolumbii do Port Hardy na Vancouver Island (alebo naopak) obrovské horské masívy, obmývané vodami Tichého oceánu, stojí naozaj za všetky peniaze. Aj keď... neberte to zas tak doslova.

Samozvaní psychológovia

Celá plavba po zmieňovanej trase -nech už to vezmete v ktoromkoľvek smere - trvá zhruba 15 hodín, aj keď sa vo všetkých príručkách uvádza, že sa na nej dá stráviť omnoho viac času. To viete, oceán je oceán a ten si s nejakými ľudskými votrelci hlavu príliš neláme. Nech už ale na palube obrej lode človek vytrvá akokoľvek dlho, na jedno sa môže spoľahnúť – naozaj sa nudiť nebude. Scenérie sú totiž tak nádherné, že už za okamžik sa bude každý turista len s malou dávkou predstavivosti cítiť ako v zemi plnej kúzelných kopcov, obdarených silou liečiť smutné duše a celých vedier živej vody, ktorá týchto samozvaných psychológov neustále oplachuje, aby nestratili svoju mohutnosť a silu. A aj keď pri čítaní tohto článku môžete mať pocit, že vám radosť z ich k opore vždy pripravených ramien vydrží maximálne tak dve hodiny, buďte si istí, že tento krát sa (aj keď je to skutočne len raz za rok) naozaj mýlite.

Strážca a jeho pán

Nádherné na tejto ceste je, že vás vlastne nezavedie na šíry oceán, ale pokradmo sa s vami zakráda pozdĺž pobrežia Britskej Kolumbie na jednej a mnohých ostrovov na druhej strane. Skutočné ramená obrieho Pacifiku tak zahliadnete malými priezormi len párkrát. Inak sa stále môžete po oboch stranách kochať zemskými prírodnými skvostami, ktoré vám Poseidon, kráľ morí, stavia do cesty. Loď pomaly míňa mestečko Kiemtu a po ňom aj McLoughlin Bay, prešmykne sa okolo Dennyho ostrova, minie tiež rekreačnú oblasť Hakai. A kamkoľvek sa s vami pohojdá, odkryje vám výhľad na mnoho nádherných zátok, ktoré akoby so zamračeným pohľadom rotvajlera strážia horské masívy.

Veľrybia show

Pokiaľ obyčajného cestovateľa pozorovanie tejto krásy unavý, nie je nič ľahšie, než si odskočiť do jedného z mnohých barov na trajekte, posilniť sa sendvičom či pohárikom niečoho dobrého a nechať svoje nohy konečne pokojne odpočinúť. Najlepšie je urobiť tak na hornej palube, kde sa dá pohodlne usadiť do ležadiel alebo dokonca aj na zem – veď tu, na pojazdnom dvore "Matky Prírody", sa žiadny bontón nedrží. Pravidlom ale je, že sotva vám hlava začne pomaly klesať a mozog stráca pojem o čase, nechávajúc sa láskať bežným oceánskym vánkom, vždycky niekto ako naschvál vykríkne: „Veľryba!!!!!“ A spite sladko ako včelí medvedík, keď sa všetko osadenstvo trajektu s nadšenými výkrikmi: „Ja ju vidím!“ a „Fíííha!“ (presnejšie teda „Waw!“) hrnie k jednej strane lodi, ktorej kostrč síce nešťastne praská pod jednostranným náporom toľkých nôh, ale žiadne strachy – táto starena toho už veľa vydržala a ešte veľa vydrží. A tak sa nedá nič robiť - vstanete tiež a idete sa pozrieť cez palubu -  aby ste neboli za podivínov. A pochopíte, že toto stojí za to. Veľryby sa totiž neboja ani trajektu a veľmi často predvádzajú svoje vodné hry priamo pod vami - na hladine, ktorá je pre ne obrovským javiskom. Nech mi nikto nehovorí, že tieto veľryby nevedia, čo to je dostať Oscara. Pretože z iného dôvodu by sa tak nesnažili zaujať aj toho posledného prcka, ktorý sa krčí pri zábradlí. Vyhadzujú chvosty a plutvy do vzduchu a svoje gejzíry vody vystreľujú skoro až k nebu. Tak táto radosť vám skutočne vydrží na dlho. Pretože nie je väčšieho nadšenia než toho zvieracieho.

Istoty a pozitíva

A tak sa človek ani nenazdá a pätnásť hodín je preč. Cesta, za ktorú aj so svojim osobným autom, trpezlivo na vás čakajúcim v podpalubí, zaplatíte niečo cez 550 kanadských dolárov, skutočne nie je lacná. Ale zážitok, ktorý si z nej odnesiete, je už v túto chvíľu omnoho, ale naozaj omnoho cennejší. Navyše bude časom jeho hodnota stále len stúpať. A u akej meny si toto dovolíte tvrdiť s istotou?

Text/foto/video: Zuzana Dastychová

Preklad: O. Kubáčková