Britská Kolumbia - rezervácia Khutzeymateen - VIDE

Hausbót „U medveďa“

Pohľad do mapy dáva za pravdu tým, ktorí tvrdia, že do rezervácie sa asi len tak niekto nedostane. Je to tak - v Prince Ruppert sa musí milovník medveďov najprv nalodiť na hydroplán a nechať sa pol hodinky unášať nad vrcholkami hôr a hladinami jazier k miestu, ktorému sa hovorí Palmerville. Tvorí ho jeden obyčajný hausbót, v ktorom cez leto - teda lepšie povedané od jari až do chvíle, kedy medvede zaspia na zimný spánok - žije pre niekoho podivín, pre iného hrdina Greg Palmer so svojou rodinou. A práve ten berie svojich hostí na nezabudnuteľný výlet loďou okolo brehov rezervácie. A verte tomu, že tak blízko, ako ho uvidíte tu, by ste normálne grizzlyho nie len, že nestretli, ale ani by ste ho takto stretnúť nechceli.

Buddy to má na háku

Trojhodinovú cestu loďou spríjemňuje Greg rozprávaním o svojich medvedích kamarátoch, ktorých v rezervácii pozoruje. Všetky pozná po mene, vie, čo im chutí, koľko vážia a dokonca aj to, kedy naposledy mali hnačku. Dokáže o nich rozprávať tak dlho, ako pätnásťročná slečna o svojej najlepšej kamarátke - avšak s tým rozdielom, že jeho ostatní aj s chuťou a zaujatím počúvajú. Keď stíchne, pozornejšiemu poslucháčovi dôjde, že sa niečo deje. Motor lode sa stíši a Greg so svojou posádkou navlečenou do neslušivých, ale praktických gumových oblečení stíchne tiež. Nechá vlny, aby loďkou pomaly pohojdávali smerom ku brehu, na ktorom sa už prechádza monutný krásavec s nádherne sfarbenou srsťou. „ Buddy,“ predstaví ho Greg a dodá potrebné informácie o veku, povahe a poslednom zranení, ktoré si privodil v súboji s druhým medveďom. Buddy sa za člnom len lenivo pozrie, otočí sa chrbtom a hojdavo odchádza k lesu. Neponáhľa sa a ani sa neobzerá. Moc dobre vie, že tu je pánom on. A kto tomu nechce rozumieť, bude toho ľutovať.

Raňajky medzi v kameňmi

O kus ďalej pozorujeme rovnakým spôsobom majestátnu Jackie s malým medvieďatkom. Greg sa k nej bravúrne priblíži na vzdialenosť nie dlhšiu než päť metrov. Jackie je najprv trochu nervózna a my na palube tiež. Ale hneď, ako spozná, o aký čln sa jedná, upokojí sa a nechá nás kochať sa jej postavou i roztomilými pádmi jej potomka. Medvede už Grega poznajú a vedia, že im neublíži. Pravidlo je jasné - my necháme tých podivných dvojnožcov pozorovať, ako si pod kameňmi hľadáme uviaznuté mušle a malé rybky a oni na oplátku za to, nebudú hučať, pokrikovať a odhadzovať nič, čo by nám mohlo uškodiť. A s tým aj Greg súhlasí a každé obyčajné zamľaskanie na medveďa potrestá ďubnutím tyče do rebier previnilca. Tu je proste „medveďovo“ a človek si tu nesmie vyskakovať.

„Bručoun ako bručoun“

Za tri hodiny plavby s Gregom sme videli šesť medveďov a jedno medvieďa. Z rozprávania sme spoznali, ako sa chovajú, čo majú radi a jak smutno im je, keď do ich kráľovstva zasahuje človek. Aj preto sa tak radi združujú v rezervácii Khutzeymateen. Tam totiž môže vstúpiť len Greg. A ten je - aspoň podľa slov jeho ženy - už tiež niekedy pekný bručoun.

Text/foto: Zuzana Dastychová

Video: Zuzana Dastychová

Preklad: O. Kubáčková