ČR, Kroměříž – podmanivá krása V.

Jej krásu a výnimočnosť, ktorá bola v roku 1998 korunovaná zápisom do svetového dedičstva UNESCO sa dnes pokúsime poodhaliť. Začneme vstupom do klasicistickej budovy pochádzajúcej z roku 1840, ktorú zdobia nádherné kvetné ornamenty po bokoch v tzv. „predzáhradkách“.  Vo vnútri tejto pozoruhodnej stavby si zakúpime vstupenky, všakovaké suveníry a voľnú chvíľu využijeme aj na obzretie si  zmenšeného modelu záhrady. Po stenách sú rozvešané informačné tabule vypovedajúce o jej histórií. Nechýbajú ani moderné informačné prostriedky – elektronické kiosky, ktoré obklopujú prevažne zahraničný návštevníci, nakoľko sú tu fakty o záhrade dostupné vo viacerých svetových jazykoch.

Čakanie na sprievodcu trávime čítaním si z dejín záhrady, pri ktorom sa dozvedáme, že Kvetná záhrada bola budovaná desaťročia na barinatom teréne, ktorý bol na príkaz biskupa Lichtenštajna postupne odvodňovaný. Založená bola v roku 1665, krátko po skončení 30. ročnej vojny. Spočiatku niesla pomenovanie Rajská záhrada resp. Záhrada Moravy, neskôr zľudovelo pomenovanie „Libosad“. Pri jej budovaní sa vychádzalo z talianskych a holandských vzorov, no postupne sa menila na takzvaný módny francúzsky sad, ktorý z jednej strany uzatvára dychvyrážajúca 244 metrov dlhá stĺpová galéria nazývaná tiež kolonáda s vtedajším vstupným vchodom uprostred. V jej vnútri sa ukrýva 44 sôch, ktoré sú stelesnením gréckych i rímskych bohov a na priečelí možno pozorovať busty viacerých významných filozofov a iných osobností. Táto umelecká galéria je jeden z najcharakteristickejších objektov záhrady a dozaista vás ohúri. Zaujímavosťou je, že pokiaľ stojíte na jednom konci kolonády počujete rozprávanie návštevníkov záhrady z druhého konca. Jedná sa o tzv. efekt Dionýzovho ucha. Takže si dajte pozor, čo budete rozprávať.    

Nemenej zaujímavá je aj baroková rotunda nachádzajúca sa v strede záhrady. Jej bohatá výzdoba v podobe sôch, fresiek a štukatúry je okúzľujúcim pútačom pozornosti. V interiéri nájdete aj tzv. Foucaultovo kyvadlo dokazujúce otáčanie Zeme okolo svojej osi. Jedná sa o jedno zo štyroch kyvadiel tohto druhu na svete. Ďalej sa tu nachádzajú umelé jaskyne a prepracovaný vodný systém, ktorý slúžil biskupovi na zábavu. Pýtate sa prečo?  Rád totiž svojich hostí v rámci kratochvíle polieval, keď nič netušiac objavovali čaro jednotlivých jaskýň. Preto sa niekedy rotunda nazýva aj ako Žartovný dom. Od rotundy vychádzajú presne geometricky strihané aleje do všetkých svetových strán, ktoré jasne symbolizujú panovnícky absolutizmus čiže podrobenie prírody vládcovi.

Vďaka ukážkam prác Mateja Vischera máme možnosť pozorovať ako Kvetná záhrada vyzerala tesne po jej dokončení v roku 1691. Súčasný vzhľad záhrady pochádza z polovice 19. storočia, avšak každým rokom pribúdajú nové sprístupnené časti.

Plní informácií sme sa za asistencie a výkladu sprievodcu vydali záhradou. Prešli sme si bylinkové i kvetné záhony, oranžériu, labyrinty, nádherné chodníky obkolesené vysokými hrabmi a nechýbali ani zvláštne vyvýšeniny nazývané jahodové polia, ktoré slúžili ako vyhliadky a zároveň boli poslednými vtedajšími zastávkami prehliadky. Pri našom putovaní sme narazili aj na králičí kopec, kde boli chované králiky či na obrovskú voliéru, ktorú obklopovala voda. Ďalšou zaujímavosťou záhrady bol pre nás jej nerovný pôdorys, ktorý zbadáte až pri pohľade na schodíky vedúce do jazierka. Na jednom konci ich je viac, ako na druhom, ale vďaka pozvoľnému klesaniu a vycibrenej architektúre záhrady to nijako neucítite. Nevšedné boli aj fontány a vodotrysky, ktoré zvlhčovali vzduch a podčiarkovali výnimočnosť tohto človekom upraveného prírodného diela.

Na záver sme absolvovali úzkymi kruhovitými schodmi výstup na kolonádu, kde sa nachádzala terasa tiahnuca sa po celej jej dĺžke. Panoramatický výhľad z vtáčej perspektívy bol jednoducho neopísateľný. Až teraz pred nami vynikla krása geometrie jednotlivých záhradných prvkov.

Cestou späť k vstupnej budove sme prechádzali okolo veľkých skleníkov, kde počas zimy uskladňujú exotickejšie rastliny a v lete zas využívajú priestor na kultúrno-spoločenské podujatia.

Kvetná záhrada, ako predstaviteľka ojedinelého záhradného celku v Európe, ktorý predstavuje neskoro renesančné talianske zaalpské záhrady v symbióze s barokovo-klasicistickým francúzskym typom záhrady, ktorý poznáme z Versailles, bola pre nás skutočnou čerešničkou na torte. Táto záverečná bodka nášho výletu nás uistila v tom, že mesto Kroměříž je vskutku výnimočné a určite stojí nielen za jednu návštevu.

GPS: 49°17'50.5"N 17°22'58.4"E

Text a foto: Oskár Mažgút