Život tam prebieha relatívne pokojne, ideálne prostredie pre rodiny, avšak keď je chuť, je sa aj kde zabaviť, lebo najmä počas víkendových nocí sa zapĺňa zábavy chtivými ľuďmi aj z okolitých početných dedín. A to všetko pod starostlivou ochrannou rukou svojho patróna – Sv. Jakuba mladšieho.

Kysucké Nové Mesto je najstaršou písomne doloženou obcou na Kysuciach. Od svojho vzniku viackrát zmenilo svoj názov, až v roku 1920 mu prischlo jeho terajšie meno. Mesto leží na rozlohe 2641 ha a obsahuje prímestské častí: Budatínsku Lehotu, Dubie a Oškerdu.

Nachádza sa tam najcennejšia architektonická pamiatka Kysúc, a tým je malebné námestie. Je to jediný zachovalý historický komplex v tejto oblasti. Na štvorcovom pôdoryse boli postavené domy v 17. storočí. Pohľad priťahujú arkády, ale najmä dvojpodlažný dom v strede námestia, ktoré je raritou aj tým, že patrí medzi málo takých na Slovensku, čo majú v strede budovu. Kúsok od neho sa nachádza socha Sv. Jána Nepomuckého – ochrancu tohto mesta, okolo ktorej rastie starostlivo udržiavaný trávnik a pár stromov, v ktorých tieňoch sa dá oddýchnuť na lavičke. Na námestí je aj budova Mýto – je to bývalý panský dom, kde kedysi sídlil richtár. Prebiehali tam hromadné mestské zasadnutia. Dnes sa tam nachádzajú organizácie rôzneho charakteru.

V mestečku sú dva kostoly. Jeden leží na rohu námestia a volá sa Farský. Radí sa medzi gotické skvosty. Je veľmi starý – má už 727 rokov. Utrpel veľké škody pri ničivom požiari v roku 1904. Padlo pri ňom za obeť veľa vzácnych obrazov, kalichov, cechových zástav i oltár. Dokonca boli zničené aj vežové hodiny. Akoby zázrakom sa požiaru vyhol barokový pieskovcový kríž, ktorý stojí pred kostolom. S požiarom sa spája aj šľachetný skutok, ktorý vykonala jedna žena. Vbehla do horiaceho kostola a vyniesla odtiaľ posvätné nádoby, ktoré ukryla pri brehu rieky Kysuca. Dnes na tom mieste stojí pomník, aby pripomínal toto veľké gesto. Pomník je z bieleho kameňa a nahradil pôvodný kríž z červeného smreka, ktorý sa po čase začal rozpadať.

Druhý kostol sa nachádza južnejšie od námestia a je to kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (rok začatia výstavby 1738). Je v strede Belanského ulice, kde niektoré budovy taktiež pochádzajú zo 17. storočia a celá ulica tvorí celkom príjemnú prechádzku. V kostole každého určite zaujme prekrásna baroková výzdoba a nejedno dieťa tak strávi hodiny v kostole so zaklonenou hlavou. Nachádza sa tu aj starodávny orgán z 18. storočia, ktorého tóny sa nesú vysoko k stropu.

Na severnom okraji Kysuckého Nového Mesta vedia cesta k 500-ročnej lipe. Veľa ľudí ju využíva ako bežeckú dráhu a niektoré páriky ako romantické miesto na schôdzku. Za tie roky stihla narásť do enormnej výšky a v tieni jej konárov sa dá príjemne oddýchnuť.

Ďalšou zaujímavosťou tohto mesta je hniezdo bocianov na komíne bývalého mestského pivovaru a už mnoho rokov je stále obývané. Máte tak možnosť vidieť ich život od zahniezdenia, po prvý let, či odlet na zimu, a to v presne určených intervaloch prírody.

No a perlička na záver. Miestnych obyvateľov nazývajú Čuhármi. Už veľmi veľa rokov. Mládež sa na tom zabáva, ale málokto si ešte pamätá, z čoho bola táto prezývka odvodená. Faktom je, že na tomto území pred mnohými rokmi žili kožušnícki remeselníci, ktorí šili čuhy. Tieto dlhé kozácke kabáty mali zahrievať počas chladných dní. A práve od čúh vznikla prezývka Čuhár, ktorá sa používa dodnes.

Text a foto: Mária Koczová