Turistické NAJ Slovenského raja

Dobšinská ľadová jaskyňa

Jedna z najznámejších jaskýň v Európe bola objavená v roku 1870 a už v roku 1882 bola sprístupnená verejnosti. Ako prvé na svete tu bolo použité elektrické osvetlenie. Jaskyňa vznikla zavalením priestoru, ktorý bol pokračovaním jaskyne, čo spôsobilo ochladenie a vznik 145 000 m3 ľadu (pred 7 000 - 8 000 rokmi). Dĺžka jaskyne 1232 m. Otvorené: utorok - nedeľa. Vstupné: 7,- €/ dospelí, 6,- €/ študenti, 3,50,- €/ deti 6 - 15 rokov.

Kláštorská roklina    

    Roklina vytvorená potokom prameniacim pod Kláštoriskom a ústiacim priamo do Hornádu. Známa bola už v minulosti, pre turistov ju však sprístupnili až v roku 1960. Prvým krokom sprístupnenia rokliny bolo vybudovanie lanovej lávky pri ústí Kláštorskej rokliny do Hornádu v rámci prvej etapy sprístupňovania Prielomu Hornádu.
    Poradie vodopádov pri výstupe roklinou nahor: vodopád Objaviteľov, vodopád Antona Straku (autor turistického sprievodcu po východnom Slovensku z roku 1921, opisujúce aj Slovenský raj), Dúhový vodopád, kaskády Gustáva Nedobrého (známy turistický pracovník), Malý vodopád, vodopád Kartuziánov, Machový vodopád.

PRÍSTUP: Pešo z Hrabušíc, Letanoviec, Spišských Tomášoviec, Smižian alebo Spišskej Novej Vsi.
OKOLIE: Kláštorisko, Letanovský mlyn, Podlesok, Prielom Hornádu a Tomášovský výhľad.

Prielom Hornádu    

Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s viac než 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja.
    Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, zatiaľ čo dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj na neho nadväzujúce prítoky ( Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok) s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac.
    Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B. Hajtsch a L. Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušíc (Hrdlo Hornádu) po Smižany (vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši).
    Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až v roku 1960 bola zahájená výstavba lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 bola ukončená etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stupačiek a približne 70 m drevených lávok.

PRÍSTUP: Pešo zo Spišskej Novej Vsi, Smižian, Spišských Tomášoviec, Letanoviec, Hrabušíc a Dediniek.
OKOLIE: Čingov, Tomášovský výhľad, Kláštorská roklina, Letanovský mlyn, Podlesok, Kláštorisko a dolina Bieleho potoka.

Kyseľ   

    Roklina na východnom okraji planiny Glac, medzi hrebeňmi Pircu a Čertovej sihoti. Na dĺžke približne 1,5 km má spád asi 180 m. Na rázcestí v Kyseli sa delia na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ.
    Z turistického hľadiska je zaujímavá história objavovania rokliny. Aj keď bol Kyseľ najbližšie k vtedajšiemu turistickému centru - Spišskej Novej Vsi - trvalo mnoho rokov, než priekopníci dosiahli úplný priechod. Dňa 27.6.1900 sa uskutočnila prvá objavná túra, ale celú roklinou sa podarilo prejsť až 25. 8. 1907 Kazimírovi Kozlovskému a jeho spoločníkom. Roku 1925 pracovníci železničného depa v Spišskej Novej Vsi umiestnili v rokline prvé kovové mostíky a rebríky. V roku 1975 členovia Horskej služby sprístupnili do tej doby obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom.
    V dňoch 16. - 17. 7. 1976 vypukol pri ústí rokliny do Bieleho potoka požiar, ktorý postupne zachvátil celú stranu na ľavom brehu Kysľa (svah Pirca). Požiaru podľahlo viac než 30 ha lesa. Z toho dôvodu sa až do odvolania priechod roklinou zakazuje pre mimoriadne nebezpečenstvo padania kamenia a zhorených stromov. Z bezpečnostných dôvodov demontovali rebríky a verejnosti je prístupná len náhradná trasa, ktorá vedie požiarom nezasiahnutou časťou (prístupná časť), Malý a Veľký Kyseľ.
    Vodopády (v poradí postupu):
Kyseľ (neprístupná časť): Barikádový, Kaplnkový, Roklina, vodopád v Temnici, Obrovský vodopád.
Kyseľ (prístupná časť): Karolínyho vodopád.
Malý Kyseľ: Malý vodopád, Machový vodopád.
Veľký Kyseľ: Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody, vodopád v Bariére.

PRÍSTUP: Do doliny Kysľa je pešo prístup po vyznačených trasách zo Spišskej Novej Vsi a Dediniek.
OKOLIE: Kláštorisko, Čingov, Prielom Hornádu, dolina Bieleho potoka, Tomášovský výhľad, Sokolia dolina a Geravy.

Tomášovský výhľad    

    Skalná galéria v južnom svahu Ludmanky s výhľadom do Prielomu Hornádu, doliny Bieleho potoka, na Čertovu sihoť, ako aj na Vysoké Tatry. Pod skalnou terasou v bezprostrednej blízkosti turistického chodníka sa nachádza jaskyňa "Michalova džura".
    Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli 8. 10. 1938 A. Brnčal, A. Huba a E. Leschinský. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalo-lezeckých pretekov.

PRÍSTUP: Pešo zo Spišských Tomášoviec, Smižian a Spišskej Novej Vsi.
OKOLIE: Čingov, Prielom Hornádu, Letanovský mlyn, Kláštorská roklina, Kláštorisko a dolina Bieleho potoka.

Biely potok

    Biely potok je pravostranný prítok Hornádu, ktorý má pramenisko približne vo výške 900 m na severných svahoch Geravy, ohraničenej zo severu Holým kameňom, Červenou skalou a Suchým vrchom. Na jeho hornom toku, ktorý sa volá Tomášovská Belá, je účelová vodná nádrž Klauzy. Jej zadržané vody slúžili v minulosti k splavovaniu dreva až do Smižian.
    Do Bieleho potoka ústia potoky vytvárajúce rokliny Kyseľ a Sokolia dolina. V triasových vápencoch, ktorými Biely potok preteká hlavne na dolnom a strednom toku, vznikli kratšie kaňonovité úseky. V ľavostranných svahoch, vo východných skalnatých svahoch zrázov planiny Glac, sa nachádzajú priestory Medvedej jaskyne a Zlatej diery. Podstatná časť doliny Bieleho potoka je súčasťou Štátnej prírodnej rezervácie Kyseľ.

PRÍSTUP: Do doliny Bieleho potoka je pešo prístup po vyznačených trasách z Spišskej Novej Vsi a Dediniek.
OKOLIE: Čingov, Prielom Hornádu, Tomášovský výhľad, Kláštorisko, Kyseľ, Sokolia dolina a Geravy.

Suchá Belá    

    Jedna z najromantickejších roklín Slovenského raja. Voda pretekajúca cez ňu pramení na severnom okraji planiny Glac. Jej tok od seba oddeľuje masív Vtáčieho hrbu a Rumanovej. Do Veľkej Bielej vody ústi priamo v stredisku Podlesok.
    História turistického objavovania Suchej Belej začala roku 1900, kedy sa skupina pod vedením prof. M. Rótha dostala až k Misovým vodopádom. V roku 1908 k nim vyznačkovali a upravili turistický chodník. V marci 1910 prešla skupina pod vedením A. Mervaya po prvýkrát v zime celú roklinou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby v roku 1957.
    Vodopády v slede postupu: Misové vodopády, Roklina Misových vodopádov, Roklina, Okienkový vodopád, Korytový vodopád, Bočný vodopád, Kaskáda.

PRÍSTUP: Pešo z Hrabušíc a z Betlanoviec.
OKOLIE: Podlesok, Piecky, Veľký Sokol, Malý Kyseľ, Glac a Kláštorisko.

pripravil Jan Chaloupka

info a foto: www.slovenskyraj.sk

preklad: Zuzana Megerssová