Niečo z histórie

Prvá zachovaná písomná zmienka o Vlkolínci pochádza z roku 1376, kde sa spomína ako jedna z ulíc Ružomberka. V minulosti išlo o sedliacko-želiarsku obec. Na terasovitých poliach sa pestoval jačmeň, raž či ovos. Neoddeliteľnou súčasťou jedálnička miestnych obyvateľov boli zemiaky a kapusta. Dnes môžete vynikajúci domáci koláč s názvom kapustník ochutnať v miestom obchodíku. Pre nešoférov odporúčam vyskúšať tiež fatranský grog či hriatô. Medzi základné potraviny pôvodných vlkolínčanov ďalej patrili hrach a fazuľa. Na rôznych kultúrnych podujatiach, ktoré sa pravidelne vo Vlkolínci konajú, sa dodnes podáva známa Vlkolínska fazuľovica.

Keďže sa osada nachádza v obklopení hôr, boli tu rozšírené predovšetkým odolnejšie druhy hrušiek a sliviek. Mnoho miestnych chlapov pracovalo v okolitých horách ako drevorubači. Ďalší boli zase známymi tesármi a zručnými rezbármi. Vo Vlkolínci sa okrem bežných domácich zvierat vo veľkom počte chovali aj ovce, ktorých vlnu ženy spracovávali na súkno, a to neskôr predávali na jarmoku dole v meste. Ľan a konope, ktoré tu celé stáročia ženy sadili, sa po domácky spracovával. Miestni z nich tkali ľanové a konopné plátno a zo semien vyrábali olej, ktorým si v čase pôstu mastili zemiakovú kašu.

Ľudové zvyky sa zachovali dodnes

Aj v súčasnosti sa vo Vlkolínci každoročne konajú viaceré kultúrne a predvádzacie podujatia, ktoré návštevníkom pripomínajú život a zvyky našich predkov. Počas nich sa môžete oboznámiť s ľudovými remeslami, hudbou či ochutnať rôzne kulinárske špeciality tohto regiónu.

Prehliadka Vlkolínca

Vlkolínec môžete navštíviť počas celého roka. Ceny vstupného nie sú prehnané. Za dospelého zaplatíte 2 € a za dieťa 1 €. Pokiaľ ste prišli autom, pripravte si ešte ďalšie euro za parkovanie. Pozitívne je, že na rozdiel od mnohých iných múzeí (napr. Múzeum liptovskej dediny v Pribyline) sa za fotografovanie neplatí.  Nakoľko je Vlkolínec obývaná obec, tak môžete väčšinu dreveničiek obdivovať iba zvonku. Nikomu by asi nebolo príjemné, aby mu cudzí človek pchal nos do dvora.

Základným stavebným materiálom bolo drevo z okolitých lesov. Pre Vlkolínec sú typické trojpriestorové obydlia, ktoré pozostávali z izby, pitvora a komory. Kedysi žili ľudia úplne odlišným spôsobom života. Všetok rodinný život sa odohrával v jednej jedinej izbe. Rodina, často dvoj- a viacgeneračná, využívala izbu nielen na spanie, ale tiež na varenie, jedenie či vykonávanie rôznych domácich prác. V zime sa často o izbičku podelila aj s mláďatami domácich zvierat. Podaktoré domy mali v izbe vykopanú jamu na uskladňovanie zemiakov. Roľnícky dom dnes slúži ako múzeum. Tu, na rozdiel od ostatných domov, môžete obdivovať nielen krásnu dreveničku, ale tiež nahliadnuť dovnútra a predstaviť si, ako asi ľudia kedysi žili.

Stredom obce tečie v drevenom žľabe horský potok, ktorý je medzi domami č. 8 a 9 odvedený od cesty do záhrad a následne von z obce. V minulosti slúžil na napájanie dobytka a miestne ženy v ňom právali bielizeň.  V strede obce stojí dvojpodlažná zrubová zvonica. Murovaný barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 nájdete na východnom okraji oproti cintorínu. Ďalšou murovanou budovou je škola, ktorá dnes slúži ako Galéria ľudového umenia. Tá je však pre návštevníkov otvorená len od 1. mája do 30. septembra. Dnešné deti už navštevujú základné školy dole v meste. V strede obce sa nachádza veľmi zaujímavá zrubová rumpálová studňa z roku 1860. V hasičskej zbrojnici si môžete prezrieť stálu hasičskú expozíciu. 

Vo Vlkolínci nájdete tiež informačné centrum s predajňou suvenírov. Vo vyšnej časti dediny sa nachádza aj malá predajňa so zmiešaným tovarom, ktorá slúži zároveň ako útulná krčmička. Oddýchnuť si môžete tiež na jej slnečnej terase. Pokiaľ máte ešte dosť síl, tak určite stojí za to urobiť si malý výlet po náučnom chodníku, ktorý má 5 trás.  Všetky spolu majú 12 kilometrov a sú nenáročné či len mierne náročné, takže ich bez problémov hravo zvládnete aj v sprievode svojich ratolestí. Na 15 informačných tabuliach sa dočítate o harmonickom spolunažívaní človeka s prírodou v tomto drsnom, ale čarokrásnom kraji, a tiež získate zaujímavé informácie o živej aj neživej prírode v okolí.

Text a foto: O. Kubáčková