SR, Chynorany: pozoruhodná ponitrianska obec – VIDEO

Chynorany patrili k najstarším a najľudnatejším šľachtickým sídlam v stredoveku. Zažili vpády Tatárov i Turkov, ich dejiny boli späté s kráľom Belom IV., s rodom Čákovcov i slávnym Matúšom Čákom Trenčianskym, ktorý ich pripojil k Topoľčianskemu hradnému panstvu. Kráľovskej dedinke následne panovali mnohé šľachtické rody, dokonca istý čas bola obec majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Tunajší obyvatelia sa od nepamäti venovali poľnohospodárstvu, obchodovaniu, remeslám i furmančeniu.

Krátke zoznámenie sa s históriou Chynorian sme absolvovali pri informačnej tabuli v centre obce, pri Kultúrnom dome, kde je aj situované pomerne veľké parkovisko. Z tohto miesta sme sa vydali spoznávať mnohé kultúrne i sakrálne pamätihodnosti dedinky.

Začali sme návštevou kúrií, konkrétne v súčasnosti už neexistujúcej kúrie Kandrásovcov z 19. storočia a Peréniho kúrie, ktorá vznikla prístavbou budovy soľného úradu a skladu zo 17. storočia. Sídlila tu Meštiacka škola a prislúchala jej rozsiahla záhrada so vzácnymi stromami, avšak dnes je táto pamiatka síce pekne zrekonštruovaná, no v súkromnom vlastníctve.

Pred kúriou sa vypína Socha sv. Jana Nepomuckého z roku 1761 dekorovaná kovovou ohrádkou a kúsok opodiaľ na Námestí hrdinov je osadený Pomník na pamiatku padlým vojakom. Za návštevu určite stojí aj Trojičný stĺp a o pár metrov ďalej Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie postavený na mieste staršieho kostola z 15. až 16. storočia. 

V trojloďovom kostole sa nachádza osem maľovaných vitrážnych okien z roku 1933 a v samotnej kostolnej veži sú umiestnené štyri zvony i veľké hodiny. Predkovia obce Chynorany dbali o náležitú sochársku výzdobu obce a tejto tradícii zostali verní až dodnes, preto si všimnite pred kostolom umiestnenú Sochu Panny Márie a o kúsok vedľa Sochu Ukrižovaného Krista, pod ktorou boli objavené základy gotického kostolíka.

Prechodom po ulici Valentína Beniaka natrafíme na Sochu sv. Jozefa – z roku 1947 a prícestnú kaplnku. Počas prechádzky starej časti dedinky sa zastavujeme pred bývalým domom Kakošových, kde stojí socha sv. Michala Archanjela. Pokračujeme ďalej a cestou spozorujeme aj najstaršiu sochu v obci - trpiace ho Krista Ecce Homo z roku 1710. 

Dostávame sa na miestny cintorín, kde si uctíme pamiatku zosnulých a pomaly sa vydávame k nášmu poslednému cieľu, a to k pamätnej izbe slovenského básnika Valentína Beniaka, po ktorom nesie meno i slovenský festival poézie s viac ako 20-ročnou tradíciou - Beniakove Chynorany. Spisovateľ bol svojho času najväčším zjavom súdobej slovenskej poézie, avšak vzhľadom na jeho funkcie počas vojnového slovenského štátu sa stal autorom spoločensky dištancovaným a básnikom nepublikovaným. Každopádne v dejinách slovenskej literatúry mu patrí jedno z popredných miest, a práve tunajšie múzeum sa snaží pripomínať význam tejto osobnosti.

Samozrejme Chynorany okrem pamiatok oplývajú aj  športovým i kultúrnym zázemím a krásnou okolitou prírodou. Takže pokiaľ niekedy pôjdete okolo, tak sa tu určite zastavte. 

GPS: 48°36'37.2"N 18°16'26.7"E

Text: Pavol Jemala, Slovensko zdola

Hudba: Pixabay.com; Blessed Main - 120698