ČR, Hořovice – zámok: zoznámte sa s históriou! - VIDEO

K hořovickému zámku turistov spoľahlivo zavedú obľúbené hnedé cedule. Z námestia je to k zámku, ktorý má v správe Národný pamiatkový ústav, neďaleko. K samotnej budove sa dá dostať priamo z ulice Herkulovou bránou, alebo potom príjemnejšou cestou, cez Slnečnú bránu a potom hořovický zámocký park, ktorý má ľuďom slúžiť na poučenie a odpočinok.

Podľa diania v zeleni, to tak aj skutočne je. Tí, ktorí venčili svojich štvornohých miláčikov na voľno, boli rýchlo poučení o tom, že chlpáči majú vstup povolený len na vôdzke, aby sa ostatní návštevníci mohli bez obáv venovať relaxovaniu, ktoré toto miesto skutočne garantuje. Zdrojom poučenia, teda okrem príjemného strážnika, sú hlavne stromy a kríky, ale tiež sochy, ktoré zdobia park.

Nebyť toho, že je priestranstvo pred zámkom z druhej strany oddelené rušnou cestou, bola by budova v meste veľmi príjemne situovaná. Z Herkulovej strany mesto vybudovalo priestorný park, ktorý spolu s fontánou stojacou medzi zámkom a ním žijú v takmer dokonalej symbióze.

Starý a nový zámok

Zámok Hořovice to je ale predovšetkým zhmotnená história, a to história pomerne dávna. Pôvodný dvorec, pravdepodobne s tvrdzou, stával v miestach nad Červeným potokom už v závere 12. storočia. A ak máme byť presní, ide o zámok starý, ktorý stával asi tri sto metrov od súčasného zámku nového. Prvý rod spájaný s Hořovicami a týmto pôvodným sídlom boli Žirotínovci. To bolo v 14. storočí.

Majiteľov a rodov sa potom na zámku vystriedalo naozaj mnoho. My sa ale presunieme až do 17. storočia, kedy starý hořovický zámok prestal plniť svoj účel a všetci títo grófi a kniežatá sa v novej ére sťahovali do novej budovy. Stavbu nového zámku zariadil gróf Jan František z rodu pánov z Vrbna a Bruntálu, ktorý žil medzi rokmi 1634 a 1705, a ktorému sa staré dobré sídlo nezdalo príliš reprezentatívne. Táto panská família tam potom žila až do polovice 19. storočia. Posledným z rodu bol Dominik, ktorý príliš nebral do úvahy rodové tradície a zámok predal Friedrichovi Wilhelmovi, kniežaťu z Hanau, ktorého potomkovia si predávali sídlo až do roku 1945.

Počas druhej svetovej vojny už ale na zámku príliš veselo nebolo. Priestorné komnaty obýval už len zvyšok rodiny – grófka Fuggerová so synom Leopoldom. Druhý syn Jindřich musel ísť na vojnu, kde bojoval v mene Nemeckej ríše. Paradoxne doma v Hořoviciach gestapo zatklo jeho brata, ktorý nakoniec vojnu aj so svojou matkou prečkal. Poslední vojnové a prvé povojnové dni trávili v domácom väzení práve na zámku v Hořoviciach.

¨

Koniec vojny, koniec slávnych rodov

S koncom vojny sa hořovický zámok nadobro rozlúčil so všetkými slávnymi rodmi šľachticov a vzácnych pánov a bol zoštátnený. Prišla červená armáda, aby v jednom zo zámockých krídiel na istý čas zriadila nemocnicu, ale hlavne preto, aby sa zmocnila vojnovej koristi v podobe luxusu, ktorý sa dal v Hořoviciach ukradnúť. Po ich odchode pripadol zámok mestu Hořovice. Zaujímavý je aj rok 1974, kedy musel byť zámok uzavretý pre jeho havarijný stav.

No, a toto všetko a samozrejme ešte oveľa viac sa dá dozvedieť počas jedinej návštevy hořovického zámku, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 2002. Dnes ponúka zámok svojim návštevníkom okrem troch prehliadkových okruhov tiež mnoho výstav a ďalších kultúrnych akcií.

Text/foto/video: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková