rieka Smědá - Česká republika

Prameň:
Pramení v Libereckom kraji, v rašeliniskách na hrebeňoch Jizerských hôr, kde sa spájajú tri zdrojnice rieky Smědá, Biela, Čierna a Hnedá Smědá pod chatou Smědá vo výške 875 m n.m.

Dĺžka toku:
45 km

Lokality

Zámok Frýdlant

Druh lokality:
Hrady, zámky, tvrdze

Lokácia:
okres Liberec

Dnešný zámok bol pôvodne vybudovaný ako hrad, vzniknutý okolo polovice 13. storočia, ktorý mal chrániť križovatku významných obchodných ciest. Bol navyše korunovaný monumentálne 50 metrov vysokou valcovitou vežou nazývanou Indica. Pôvodná podoba Frýdlantu je klasickou ukážkou najstaršieho typu našich šľachtických hradov, ktorý sa nazýva bergfrit. Hrad vystaval mocný rod Ronovcov, ale Přemysl Otakar II. obávajúc sa ich moci, im panstvo odobral. Roku 1278 ho ako kráľovské léno prepožičal šľachticovi Julkovi z Biberštejna. V rukách jeho rodu sa hrad udržal po tristo rokov. Biberštejnovia sa neslávne prejavili tým, že tvorili opozíciu voči Jiřímu z Poděbrad a za to dostali od cisára Fridricha III. právo raziť vlastné mince. Zrada dosiahla svoj vrchol, keď Bedřich z Biberštejna prisahal vernosť uhorskému kráľovi Matejovi.

     Roku 1558 panstvo získal kráľovský rada Fridrich z Redernu a vďaka veľkým úspechom jeho syna Melichara, Frýdlant rozkvital. V tej dobe došlo k rozsiahlej renesančnej prestavbe, ktorá premenila starý hrad v moderný plnohodnotný zámok. Veľké zámocké krídlo vyplnilo aj značnú časť bývalého predhradia, kde bol vystavaný poschodový palác s osmibokou schodiskovou vežou, ktorého fasáda bola ozdobená sgrafitmi. Túto všetku úpravu mal na svedomí taliansky architekt Marco Spazio di Lancia a trvala mu dvadsať rokov. Hoci vojenský význam Frýdlantu klesol, jeho úloha v tridsaťročnej vojne bola významná. Totiž veľký vojvodca Albrecht Eusébius z Valdštejna, ktorý ho získal roku 1622 od cisára Ferdinanda II., Si ho zvolil za svoje sídlo. Iróniou osudu je, že za dvanásť rokov ho cisár daroval Matejovi Gallas, ktorý bol jedným z organizátorov sprisahania proti Valdštejnovi. Vojna sa Frýdlantu dotkla až v druhej polovici tridsiatych rokov, a v rokoch štyridsiatych, kedy bol dobytý Švédmi. Tí spojili jeho opevnenia päťbokými baštami a opatrili predhradia novou mohutnou hradbou s nárožným bastiónom, a oblým barbakánom vstupné brány.

     V 17. storočí dostal Frýdlant za Františka Ferdinanda Gallasa barokovú úpravu interiérov. Ďalšia baroková prestavba sa odohrala v druhej polovici 18. storočia, za Filipa Josefa Gallasa. Po jeho smrti získal panstvo jeho synovec Kristián Filip Clam a dodržaním podmienky stanovenej v závete si k menu pripojil prídomok Gallas. Stal sa tak zakladateľom rodu Clam-Gallas. Ti roku 1801 zámok sprístupnili verejnosti a vďaka nim vzniklo jedno z prvých zámockých múzeí v strednej Európe. V rokoch 1867 až 1870 bola ešte vykonaná novorenesančná prestavba, ktorá zámok doformovala do dnešnej podoby. Clam-Gallasovia sídlo obývali až do roku 1945.

Otváracia doba:

Apríl: 9:00 - 15:30
Máj: 9:00 - 16:00
Jún: 9:00 - 16:00
Júl: 9:00 - 16:30
August: 9:00 - 16:30
September: 9:00 - 16:00
Október: 9:00 - 15:30 

  

 

Text: Maxim Kucera
Úprava: Pavla Voborníková
Foto: pohľadnice z Pruvodce.com a Hrady.cz
Preklad: Waniová Stanislava