Klasifikácia obtiažnosti riek

Obtiažnosti riek

Väčšina obtiažností sa vzťahuje k minimálnemu (niekedy optimálnemu) vodnému stavu. Vždy dajte pozor pri vyššej vode. Obtiažnosť terénu môže stúpnuť až o dva stupne WW.

Ale teraz k vlastnej stupnici obtiažností. Čo to je a na čo. Súhrn jednotlivých prekážok, miery nebezpečenstva, spád a prietok, to všetko treba nejako označiť, aby začiatočník nevyšiel na rieku s vodopádmi. Na svete sa vyvíjalo značenie obtiažnosti rôzne. U nás sa držíme alpského systému, teraz s relatívne pokojnou vodou – označovanou ZW a šiestimi stupňami divokej vody WW I až WW VI, s tým, že toto býva ponímané v našich rozmeroch. V rôznych kútoch sveta sa rieky značia veľmi podobe, ale môže byť do obtiažnosti prirátaná aj odľahlosť rieky od civilizácie a náročnosť prístupu k nej (to hlavne v Rusku a USA). Naviac sa tu zrovnáva nezrovnateľné. Rieka, kde sú rovnaké úkazy na vodnom teréne, ale má prietok napr. 30 m3 a iná rieka okolo 1000 m3 môže byť označená ako WW II. Z hľadiska samotnej plavby tu však bude priepastný rozdiel. Ďalší rozdiel sa vyskytne pri hodnotení toku, ktorý je úzky a neprehľadný. Samotné označenie obtiažnosti úseku alebo miesta tak neuvádza jeho skutočnú mieru nebezpečenstva. Iná miera nebezpečenstva bude pri pereji WW II, ktorá je dlhá 50 m a iná pri päťkilometrovom úseku rovnakej obtiažnosti, ale s ľadovcovou vodou a v neprístupnom teréne. Hranica jednotlivých stupňov divokej vody je ďalej rozdelená znamienkami „+“ a „-“ na ďalšie stupne – jemnejšie členenie. V prípade jedného alebo dvoch obtiažnejších miest na inak ľahšom úseku, toto označené !!, ako nebezpečenstvo s údajom o obtiažnosti miesta alebo je zvýšená obtiažnosť krátkeho miesta vyznačená stupňom obtiažnosti v zátvorke. Podrobnejší popis tak môže byť pri danom kilometri v popisnej časti kilometráže. Pozor na vodné plochy, napr. hladina jazera môže byť za veľkého vetra až WW II. Musíte uvážlivejšie vyberať terén vzhľadom ku svojim skúsenostiam a neprehnať to. Väčšina vodákov potom jazdí na terénoch WW II – III (IV), len tí najskúsenejší si trúfnu na WW V a vyššie. Hodnotenie obtiažnosti sme si nevymysleli sami. Vzniklo konzultáciami s mnohými tuzemskými aj zahraničnými vodákmi.

Stupnica obtiažnosti vodných tokov

- stupeň obtiažnosti

- názov

- charakter koryta

- nároky na jazdca a riziko

- potrebné vybavenie

- príklad pri vodnom stave

ZW

- pokojná, tečúca

- prehľadná, rýchlosť prúdu do 2 m/s, bez prekážok a perejí

- znalosť základného záberu a riadenie lodí, riziko pri zvrhnutí žiadne, samozáchrana ľahká

- otvorená loď s vakmi proti potopeniu, plávacia vesta pre mládež

WW I

- ľahká

- malé pereje s pravidelnými vlnami, prehľadné, užšie meandrujúce toky s brehovými porastmi

- znalosť ovládania lode na tečúcej vode, riziko pri plávaní minimálne, samozáchrana ľahká

- loď zaistená proti potopeniu, odporučená plávacia vesta a helma

WW II

- mierne ťažká

- väčšie pereje s vlnami, široká dobre čitateľná cesta v zablokovanejšom koryte, užšie koryto s malými perejami s nutnosťou rýchlejších reakcií, občasné prekážky sú dobre viditeľné a dá sa im ľahko vyhnúť s určitým tréningom, prehliadka nie je nutná, riziko pri plávaní ešte malé, samozáchrana možná, pomoc kamarátov nie je na škodu

- znalosť ovládania lode na perejnatej vode, vedieť pristáť vo „vracáku“ je nutné, trénovanosť a skúsenosti odporučené

- ešte otvorené lode dobre zaistené proti potopeniu, lepšie zatvorené lode, plávacia vesta, helma

WW III

- ťažká

- pereje s vyššími nepravidelnými vlnami ľahšie valce a stredne zablokovaný terén, pereje v meandroch s menšou priehľadnosťou, úzka nepriehľadná miesta s prekážkami. Na rieke s väčším prietokom sa môžu vyskytnúť aj ostré rozhrania a „karfioly“ vo „vracáku“, ale nie sú početné. Obtiažnejším miestam sa dá ešte vyhnúť. Prehliadka terénu je vhodná pri miestach, ktoré splavujeme prvýkrát alebo sú známe zmenami (stromy). Nebezpečenstvo zranenia pri plávaní ešte nie je kritické, samozáchrana je zvládnuteľná, ale pomoc kamarátov je dobrá, pretože sa inak pláva dlho.

- znalosť techniky i taktiky jazdy na divokej vode, tréning, nutnosť rýchleho ovládania lode na takejto vode

- zavreté lode, najlepšie singlové, inak ako pri WW II, odporučený ochranný odev, záchranárske vybavenie a prax v jeho použití

WW IV

- veľmi ťažká

- veľké a silné pereje s veľkými vlnami, valce, karfioly, víry, návaly vody na prekážky, silno zablokované koryto s úzkymi prejazdmi so stupňami a sklzmi, menej prehľadné, ale predvídateľné. Môžu sa objaviť obrovské vlny a valce, ktorými sa musí prejsť. Prehliadka je nutná pri prvej jazde a veľmi odporučená vždy. Riziko pre plavcov je stredné až veľké, samozáchrana je komplikovaná. Pomoc kamarátov je nutná a vyžaduje prax.

- komplexná znalosť techniky a taktiky na ťažkej vode, tréning a skúsenosti sú nevyhnutné. Terén vyžaduje rýchle manévre pod tlakom. Nutnosť vojsť do „vracáku“ a rozmyslieť ďalší postup. Pereje sa môžu pohybovať až pri hranici rizika. Eskimácky obrat je takmer nutnosťou.

- Všetko platí ako pri WW III, prax v záchrane a použitie vybavenia, psychická odolnosť.

WW V

- extrémne ťažká

- veľké vlny, valce, vysoké stupne, veľká rýchlosť prúdu, extrémne neprehľadné blokovanie toku. Jazdec sa vystavuje vysokému riziku. Pereje bezprostredne nadväzujú, „vracákov“ je málo a je nutné o nich vedieť dopredu. Prehliadka terénu je životne dôležitá, ale býva obťiažna. Plávanie je životu nebezpečné, záchrana problematická.

- bleskurýchle reakcie pod tlakom, jazda v špeciálnych skupinách s obrovskými skúsenosťami a praxou. Nutnosťou je stopercentná znalosť eskimáckeho obratu, rovnako ako stopercentné vybavenie a prax v záchrannej činnosti.

- postup ako pri WW IV, ustálené skupiny expertov, vysoká psychická a fyzická kondícia.

WW VI

- hranica splavu

- voda je splavná iba za určitého vodného stavu a ideálnych podmienkach vrátane špeciálnej prípravy na zjazd.

- rovnako ako pri stupni WW IV

- rovnako ako pri WW V

Miesta na hornej a respektíve dolnej hranici každého stupňa sa navyše označujú znamienkami „+“ alebo „-“.

Ešte raz upozorňujeme na záver tejto kapitoly – pozor na momentálny vodný stav a momentálny stav jazdcov. Stav jazdca subjektívne ovplyvňuje vnímanie obtiažnosti toku. Aj skúsený expert, ktorý nie je v ten deň vo svojej koži, môže mať problémy na trojkovej vode.