Bystrianska jaskyňa - Slovenská republika

V tejto kategórii nájdete informácie a fotografie pamiatok, nájdete tu takisto zoznam hradov a zámkov, jaskyne, ale aj lyžiarske strediská, cyklotrasy, kúpele a iné zaujímavé miesta, ktoré sú vhodné (nie len) pre aktívny odpočinok. Pripravili sme pre Vás lokality, ktoré môžu byť atraktívne ako tip na výlet, či pre športové vyžitie. Na www.infoglobe.sk sú spracované slovenské a české lokality. Pokiaľ viete o lokalitách, ktoré by stálo za to navštíviť (aj z iných štátov) a máte ich spracované ako článok, čítajte tu (spolupráca).

Bystrianska jaskyňa

Druh lokality: Jaskyne

Kontinent: Európa

Štát: Slovenská republika

Lokácia: Banskobystrický kraj, okres Brezno

Pri rieke: Bystrianka

Geomorfologická jednotka: Nízke Tatry

Teplota vzduchu: 5,7 až 6,7 °C

Relatívna vlhkosť: 92 až 98 %

Formy výzdoby: stalaktity, stalagmity, tvary riečnej modelácie podzemného toku Bystrianky, sintrovej výplne

    Bystrianska jaskyňa je najväčšou jaskyňou južnej strany Nízkych Tatier. Leží v katastri obce Bystrá v Banskobystrickom kraji. Vchod do jaskyne sa nachádza na úpätí  severozápadného svahu Chodorového vrchu v nadmorskej výške 565 m. Prístup k jaskyni je jednoduchý, keďže vstup je vzdialený od parkoviska 120 m s minimálnym prevýšením.  Jaskyňa sa delí na Starú a Novú jaskyňu. 

    Národná prírodná pamiatka Bystrianska jaskyňa  bola vytvorená tektonicko-eróznou činnosťou a modelovaná podzemným tokom v druhohorných vápencoch a dolomitoch. Tok Bystrianky momentálne preteká jaskynnými chodbami v hĺbke približne 15 až 20 m pod úrovňou prehliadkovej trasy a po 4 km vyviera v obci Valaská.

    O otvore do Bystrianskej jaskyne vedeli domáci oddávna, avšak prví sa do podzemia odvážili vstúpiť 29. júna 1923 J. Kovalčík a E. Laubert. Dolný vchod, teda terajší východ prehliadkovej trasy bol odkrytý v roku 1932. Verejnosti bola prvýkrát sprístupnená v roku 1940. Počas 2. svetovej vojny zohrala Bystrianska jaskyňa dôležitú úlohu. Keď sa tu ukryli niekoľkí dedinčania počas obsadenia obce Bystrá Nemcami. Von sa nemohli dostať, pretože Nemci vchod zamínovali. V úkryte prežili celých 21 dní až do oslobodenia Bystrej. V najväčšom dóme jaskyne je umiestnená pamätná tabuľa na počesť Gabriela Krupu, ktorého zasiahla guľka, keď oneskorene vchádzal do jaskyne.

    Jaskyňa má celkovú dĺžku 2 637 m, z toho sprístupnených je 545 m chodieb. Vertikálne rozpätie, teda výškový rozdiel je 95 m. Prehliadková trasa je takmer bez prevýšenia, nachádza sa na nej 20 schodov, no napriek nim je jaskyňa prístupná aj pre imobilných návštevníkov.
Hlavnými priestormi Novej jaskyne sú prevažne úzke a vysoké puklinové chodby. Vyskytujú sa tu aj väčšie, sieňovité a dómovité priestory (Zrútený dóm, Mostárenské siene). Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 56 m. Vidieť je možné ešte ďalšie tri priepasti  s hĺbkou okolo 20 m. V jaskyni sú zastúpené všetky formy sintrovej výzdoby, a to najmä záclony (Kaplnka), ktoré miestami visia z okraja sintrových kôr (Baldachýn). Kvapľové útvary sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktitov a stalagmitov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Medzi najkrajšie patria Zvonivé stalaktity v Katakombách a Kováčska vyhňa pred Peklom. Inde vynikajú nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka. Pod priepasťou Peklo môžeme kde-tu vidieť aragonit. Mimo prehliadkového okruhu sa nachádza tzv. Liečebná sieň, ktorá sa od roku 1971 s úspechom využíva na liečbu ochorení dýchacích ciest a kožných ochorení. 

    V jaskyni bolo pozorovaných 8 druhov netopierov, najhojnejšie sú podkovár malý, netopier obyčajný a netopier ostrouchý.

Zdroj: Správa slovenských jaskýň

Text: Z. Megerssová