Vranov nad Dyjí

Typická silueta hradu sa vypína na strmom skalnom ostrohu nad riekou Dyje, len pár sto metrov pod hrádzou Vranovskej priehrady. K zámku sa dá prísť z rovnomennej obce (pri čerpacej stanici v obci hore do kopca po ceste č. 398), zastaviť sa je však vhodné na parkovisku na konci obce po pravej strane, nakoľko malé parkovisko v serpentínach na úbočí kopca pred vjazdom do hradu dokáže prichýliť len minimum osobných áut a býva zvyčajne plné. Z parkoviska pod lesom potom vedie lesný chodník k hlavnému vjazdu do zámku. V parných letných dňoch a najmä po dlhom sedení v aute či autobuse príde takáto prechádzka určite každému vhod, hoci vedie prevažne do kopca. A na úvod ešte jedno upozornenie najmä pre rodičov s malými deťmi, prípadne ľudí, ktorí trpia závratmi z výšok: prístupová cesta od vjazdu k skalnému bralu, na ktorom stojí zámok, má na niektorých miestach po stranách len nízky múrik, preto pri troche nepozornosti hrozí prepadnutie do strmého údolia nebo hradnej priekopy.

Na prvý pohľad je jasné, že predchodcom súčasného výstavného barokového zámku bol takmer neprístupný stredoveký hrad, k čomu ho predurčovala samotná poloha na hraniciach Moravy a Rakúska, a čo potvrdzuje zachovalá obranná veža pri vstupe do zámku. Podľa výkladu milej sprievodkyne sa tunajší hrad spomína už okolo roku 1100. Najstaršiu kapitolu jeho dejín uzatvára tridsaťročná vojna a následný požiar, po ktorom sa opätovne dostal do rúk grófskej rodiny Althannovcov (za účasť na stavovskom povstaní 1619 im predtým bol skonfiškovaný), ktorým zámok vďačí za súčasnú barokovú podobu. Najmä však za Sálu predkov s bohatou vnútornou výzdobou – to je ten typický okrúhly objekt na okraji skaly, ktorý dáva vranovskému zámku jeho nezameniteľnú podobu. Za svoju harmonickú architektonickú (autor Jan Bernard Fischer z Erlachu) podobu vraj vďačí svojim rozmerom 25 x 15 x 15 metrov. Následne zámocký komplex obohatila aj kaplnka Najsvätejšej Trojice a ďalšie objekty.

Spomedzi ďalších majiteľov zámku, ktorí stoja za zmienku, je poľský šľachtický rod Mniszkov, ktorý zámok vlastnil až do druhej svetovej vojny a ktorý pripomína napríklad biely stĺp s krížom oproti zámockému útesu. Na pamiatku ho dala postaviť vdova po jednom zo zámockých pánov. V tom čase už zámok vo Vranove predstavoval luxusné sídlo s bohatými interiéry, vyhľadávané nielen pre vzrušujúce poľovnícke zážitky v okolitej divokej prírode ale aj pre bohatý kultúrny život na zámku, kam prichádzali umelci z viedenského cisárskeho dvora aj z Poľska. Táto tradícia pokračuje do dnešných dní, kedy sa počas letných mesiacov konajú na nádvorí, v kaplnke alebo Sále predkov letné koncerty aj divadelné predstavenia. Z interiérových inštalácií stojí za zmienku bohatá zbierka dobového nábytku z rôznych období ako aj prehliadka kameniny a porcelánu tunajšej výroby.

Zásluhu na tom, že Vranov patrí dlhodobo medzi najnavštevovanejšie zámky južnej Moravy, má aj vyhľadávaná rekreačná oblasť neďalekej Vranovskej priehrady, vybudovanej v 30. rokoch 20. storočia, odkiaľ počas leta vozí návštevníkov vláčik priamo z pláže. Od Vranova až po Znojmo sa rozkladá Národný park Podyjí, ktorý za svoje prírodné hodnoty v nemalej miere vďačí práve tomu, že takmer pol storočia bol neprístupný ako súčasť „železnej opony“. Návštevníkovi to pripomína v informačnom centre Národného parku v obci Čížov aj niekoľko metrov pôvodného ohradenia z ostnatého drôtu. Paralelne sa pozdĺž rakúskej strany Dyje rozkladá chránený park Thayatal (Thaya je rakúsky názov Dyje). Spoločnú hranicu pretína aj niekoľko cyklotrás, ktoré väčšinou prechádzajú cez turisticky najzaujímavejšie lokality ako sú hrad Bítov, zrúcaniny Nový Hrádek pri Lukove, Cornštejn, Frejštejn, zámok Uherčice, na rakúskej strane zámky Greillenstein a Riegersburg, zrúcaniny hradu Kaja alebo údajne najmenšie rakúske mesto Hardegg so zaujímavým hradom a turistickým centrom Národného parku Thayatal.

Text a foto: Jiří Výborný