Rozdelenie Prahy a mená ulíc

 V rokoch 1946-1947 bolo vystavané prvé pražské sídlisko-Solidarita v Strašniciach. Potom nasledovali Rybníčky vo Strašniciach, v roku 1958 sídlisko Antala Staška v Krči, 1956-1959 Petřiny, 1959 sídlisko Invalidovňa, 1963 sídlisko na Pankráci. V roku 1961 sa začalo stavať
 Severné Mesto, ako prvé veľké sídlisko, ktoré zahŕňalo Prosek, Ďáblice, Kobylisy a Bohnice. V roku 1966 bolo postavané Južné Mesto a v oblasti Prahy 5 Juhozápadné Mesto (Stodůlky, Řepy ..).                                                                                   
     Mená ulíc sa rodila súčasne s rozvojom mesta. Ľudia si pomenovávali ulice tak, aby sa v Prahe bezpečne vyznali. Najskôr ulice dostávali mená podľa brán, ku ktorým smerovali, podľa námestí (rynku) a trhovísk (Rybná, Ječná, Žitná, Masná, Uhoľný, Dobytčia, Konský trh ...). Ďalej potom to bolo podľa niektorých remesiel, ktoré sa tu sústreďovali-Platnéřská, Kožná, Celetná (podľa caletníků, ktorí piekli žemle a koláče, takže Caletka a Calty). Podľa rázu ulica dostala meno Dlhá, Spálená a napr. Dláždená, podľa významnej stavby napr. Havelská, Panská a Tomášova. Názvy sa tradovali ústne a až na konci 18. storočia boli ulice označené nemecko-českými nápismi. V roku 1888 boli zavedené liatinové tabuľky s čiernym písmom na žltom poli, a v roku 1893 len české názvy na čiernobielych tabuľkách. Najstaršie názvy, pochádzajúce zo 14. storočia, nesie Dlhá trieda a Celetná ulica. 

     Keď boli k Prahe pripájané ďalšie a ďalšie obce, vznikol problém s označením ulíc. Najdôležitejšou zásadou bolo, aby sa meno ulice objavovalo len raz. V roku 1968 mala Praha napr. 12 ulíc Jana Nerudy, 9 ulíc a nádražie nieslo meno Bedřicha Smetanu, Jan Amos Komenský mal desať ulíc a dve námestia a Alois Jirásek dvanásť ulíc, dve námestia a navyše ešte most ... 
                                                                                     
     Podľa názvov ulíc možno pozorovať históriu mesta. Ku stredoveku sa viaže Karlovo námestie a Karlov most, k husitom Betlémské námestie, Husova ulica a ulica Jana Želivského. K boju proti fašizmu zase Fučíkova, Dukelských hrdinov, 17.listopadu a Sokolovská. Pre veľké sídliská boli vyberané mená ulíc podľa určitého systému. Zahradné Mesto nesie mená ulíc podľa rastlín (Jahodová, Pomněnková, Sněženková ...), v Hostivaři nájdeme ulice podľa pôvodného dedinského života (Chalupnická, Pri potoku, Selská ...), na Proseku zasa mená odvodené od severočeských miest (Jablonecká, Mimoňská, Českolipská, Harrachovská ...). Na Starom i Novom Meste prevažuje historické označenie ulíc. Najstaršie obdobie českých dejín pripomínajú ulice v Nuslích a na Vyšehrade (Boleslavova, Čestmírova, Křesomyslova, Ctiradova, Krokova, Vratislavova ...). A napríklad na barrandovskom sídlisku nájdeme ulice s menami hercov a osobností českého i svetového filmu (Voskovcova, Werichova, Chaplinovo námestie, Wassermannova ...). 

     Domy sa spočiatku označovali podľa ich majiteľov, ale to nestačilo. Od 14.storočia sa začala objavovať domovské znamenia, takže miery. Boli maľované alebo vytesané do kameňa. Veľa z nich vznikla podľa zvieraťa, podľa vecí alebo erbov. K najznámejším patrí dom U Dvoch sĺnc, U Troch husličiek, U Modreho Jelínka, U Bieleho leva, U Troch pštrosov ... číslovať sa začali domy v roku 1770. Číslovanie má svoj poriadok - základ tvorí smer toku Vltavy od juhu k severu, v priečnych uliciach od toku rieky a na ľavej strane sú čísla nepárne a na pravej strane čísla párne.

Text: Markéta Randová (pri písaní tohto článku boli použité informácie z knihy Václava Cibuly "Objevujeme Prahu")
Foto: Wikimedia Commons, Beentree, Wiki-vr, Patrick-Emil Zorner, Maros Mraz, Estec 

Preklad: Waniová Stanislava