Veľká Británia, Wales – cesta pobrežím Pembrokeshire

Celý národný park je rozdelený do štyroch hlavných častí, tou prvou je južné pobrežie Pembrokeshire vrátane ostrova Caldey, ďalšími sú ústie rieky Daugledau, záliv St Bridge Bay a pohorie Preseli Hills. Samotná trasa okolo pobrežia vedie od mesta St Dogmaels na severe až do dediny Amroth na juhu. Cestou je možné pozorovať všemožné druhy krajiny – ostrými útesmi a skrytými jaskyňami počínajúc a širokými otvorenými plážami, ktoré sú vhodné aj pre surfovanie a iné prímorské športy, končiac.

Zdolanie celej cesty býva svojou náročnosťou prirovnávané k výstupu na Mount Everest, pokiaľ sa však rozhodnete vydať iba na jej časť, rozhodne nebudete ľutovať. Národný park bol otvorený v roku 1952 a veľmi skoro bolo zrejmé, že dediny položené na pobreží majú nedostatočné spojenie (medzi niektorými dedinami sa ľudia prepravovali len pomocou lodnej dopravy, neexistovala žiadna pozemná cesta). Začala teda vznikať myšlienka akejsi pobrežnej cesty, ktorá by celú oblasť prepojila. Práce na tejto ceste trvali až sedemnásť rokov, a to predovšetkým kvôli výstavbe viac než stovky kamenných mostov a tiež kvôli neochote niektorých majiteľov pozemkov, ktorí nechceli umožniť voľný priechod cez nimi vlastnené polia a pastviny.

Celá trasa vedie po pomerne rovnom povrchu, čo je síce príjemné, no i tak sa jedná o pomerne náročnú trasu plnú prekvapení. Na dvoch miestach (v Dale a Sandy Havene) je prechod možný iba počas odlivu, pokiaľ si teda cestu zle naplánujete, môže vás táto skutočnosť dosť prekvapiť. Po celom pobreží sú rozosiate krásne prímorské mestá a dediny prekypujúce tým pravým welšským duchom. Pre turistov, ktorí zdolávajú pobrežnú trasu, sú pripravené pokojné kempy a nocoviská.

Pre výber kratšej trasy odporúčam navštíviť oficiálne stránky Pembrokeshire Path, na ktorých je spísaných približne 130 najobľúbenejších, väčšinou jednodenných výletov a na ktorých môžete nájsť aj podrobný rozpis autobusových liniek.

GPS: 51°51'31.2"N 5°07'41.2"W

Text a foto: Barbara Nováková

Preklad: O. Maňáková