Kazachstan – po vlastnej osi I.

Nekonečné stepi

Kazachstan si ľudia predstavujú rôzne. Ja som mala dojem, že to bude krajina v mnohých ohľadoch pripomínajúca Rusko. Uvidím tu veľa lesov a zelene. Opak však bol pravdou. Rusi síce tvoria 20 % obyvateľov, ale krajina Kazachstanu je veľmi rozmanitá.

Do Kazachstanu sme vstúpili cez hraničný prechod Ozinki-Kamenka na samom severovýchode krajiny. Ocitli jme sa tak na území nekonečných stepí. Stepi sú presne to miesto, kde si naplno uvedomíte tú neskutočnú rozľahlosť tejto krajiny. Kazachstan je najväčší vnútrozemský štát na svete, pritom ho obýva iba okolo 15 miliónov ľudí. Hustota zaľudnenia je dosahuje len 6 obyvateľov na 1 km². Úplná väčšina ľudí ale žije vo veľkých mestách ako Astana a Almaty, takže v takej stepi sa kľudne môže stať, že počas 300 km nenarazíte ani na jedného jediného človeka.

Vždycky som dávala prednosť horám a roviny sa mi zdali akosi nezaujímavé. Tu to však bolo iné. Zostali sme úplne okúzlení rozľahlosťou tunajších stepí, obrovským priestorom okolo nás, nádherným modrým nebom vo dne a oblohou s miliónmi hviezd v noci.

Umierajúce jazero v púšti

Cestou ďalej na východ sa krajina pomaly mení. Tráva postupne ubúda a my stretávame prvé skupinky tiav. Blížime sa k miznúcemu Aralskému jazeru a odrazu sa ocitáme v púšti, a to v úplne novej púšti. Zlé jazyky tvrdia, že tu vzniká neľútostná púšť Aralkum.

Mierime do mesta Aralsk. V období jeho najväčšej slávy to bol prístav na Aralskom jazere. A dnes? Dnes je jazero od mesta vzdialené približne 25 km. Osud jazera bol spečatený v 50. rokoch 20. storočia. Sovieti sa vtedy rozhodli zrealizovať megalomanský projekt zavlažovania, a zvýšiť tak produkciu bavlny. A ako tento projekt na pestovanie bavlny v púšti dopadol? Mimochodom taká bavlna potrebuje pre svoj rast skutočne veľa vody. Aralské jazero – kedysi veľké ako Česká republika – sa zmenšilo o 92 %. Voda v jazere niekoľkonásobne zvýšila svoju salinitu (20×)! Jazero sa premenilo na jedovatú púšť plnú soli, pesticídov a ďalších jedov.

Aby toho nebolo málo, Červená armáda si ho vybrala ako lokalitu pre výskum biologických zbraní. Obrovské znečistenie zničilo bohatý rybársky priemysel. Zostalo len rozpálené prašné mesto s plotmi z hrdzavých plechov. Tu za týmito vrátami sa kedysi vykladali tony rýb z rybárskych lodí. 

Kvôli vysychaniu Aralského jazera sa mení dokonca aj podnebie v celej oblasti, už tu takmer neprší a tiež sa zvýšila priemerná teplota. V čase našej návštevy ukazoval teplomer 43 °C! Aralské jazero sa už celé asi nikdy zachrániť nepodarí. V súčasnosti sa ale situácia aspoň čiastočne zlepšuje v oblasti Severného jazera. Kazašská vláda sa snaží o čiastočné navrátenie rieky Syrdarja do pôvodného koryta.    

Cesta do vesmíru

Na polceste medzi mestami Aralsk a Kyzylorda, ukrytý v opustených plániach kazašských stepí a púští, sa nachádza kozmodróm Bajkonur. Jeho poloha bola sovietskymi úradmi údajne utajovaná až do 12. apríla 1961, kedy odtiaľ ako prvý človek vzlietol Jurij Gagarin do vesmíru. Navštíviť kozmodróm nie je pre obyčajného človeka zrovna ľahké. Aj keď Bajkonur leží v Kazachstane, patrí Rusku. Po rozpade ZSSR podpísali tieto dve krajiny dohodu, na základe ktorej teraz Rusko platí Kazachstanu prenájom 115 miliónov amerických dolárov ročne. Na návštevu kozmodrómu teda treba okrem špeciálnych povolení od ruských úradov aj ruské vízum.

GPS: 46°48'14.8"N 61°39'51.0"E (Aralsk)

Text a foto: Jolana Sedláčková

Preklad: O. Maňáková