Atraktivita nížinnej krajiny pri Dunaji zrejme zapôsobila natoľko, že už v staršej dobe kamennej sa tu usadili prví ľudia. Trvalo však ešte niekoľko tisíc rokov, než si roľníci a pastieri vystavali stále sídla. V neskorej dobe kamennejj by ste už na bratislavskom a devínskom hradnom návrší našli prvé opevnené osady. Ich výhodná poloha umožňovala kontrolovať obchodné cesty, ktoré smerovali k brodom cez Dunaj. Dejiny mesta.

 

Dejiny mesta

Významný zásah do dejinného vývoja Bratislavy prišiel s príchodom Keltov. Boli to prví obyvatelia, ktorí po sebe zanechali písomné texty a nadviazali kontakty s civilizovanejšou južnou Európou. Kelti si vybudovali tzv. bratislavské oppidum, ktoré malo charakter mesta. S veľkým sťahovaním národov prišli noví obyvatelia, ktorí Keltov postupne vytlačili. Platilo to aj v prípade okolia Bratislavy. So vznikom Uhorska roku 896 n.l. sa mesto stalo súčasťou nového štátneho útvaru. Bratislavský hrad sa pre svoje výhodné postavenie stal dôležitou pohraničnou pevnosťou, a to znamenalo, že sa často stával terčom nepriateľských útokov.

Po vymretí uhorského rodu Arpádovcov začiatkom 14. storočia mesto bolo na čas súčasťou Habsburskej ríše, ale už v 15. storočí sa vrátilo pod starú správu a vtedy dokonca používala status slobodného mesta. Z tej doby pochádza aj bratislavský znak – tri veže nad otvorenou bránou v hradbách. Po víťazstve Turkov pri Moháči roku 1526 sa Bratislava stala na čas hlavným mestom ríše a začalo do nej prúdiť väčšie množstvo peňazí, boli tu vybudované budovy dôležitých inštitúcií a pod. V rokoch 1536-1830 tu bolo korunovaných 11 kráľov a kráľovien. V 30. rokoch mesto zažilo obrovský priemyselný boom. Na Dunaji sa objavili prvé lode a koncom 40. rokov obyvatelia mohli jazdiť vo vagónoch ťahaných parnými lokomotívami. Avšak z hľadiska politického významu Bratislava začala upadať. Vo februári 1848 sa tu zišiel posledný uhorský stavovský snem, ktorý ešte stihol odhlasovať zrušenie poddanstva. S prílivom obyvateľstva a rozvíjajúcim sa priemyslom však bola Bratislava na prelome 19. a 20. storočia druhým najpriemyselnejším mestom Uhorska.

Po prvej svetovej vojne sa mesto dostalo do novo utvorenej Československej republiky a stalo sa aj hlavným mestom Slovenska. Skrz veľký odliv maďarskej menšiny sa tu začali usadzovať Česi, hlavne príslušníci inteligencie. V medzivojnovej dobe tu tak aj za ich prispenia vznikali rôzne kultúrne inštitúcie, univerzity a školy. Za druhej svetovej vojny mesto neuniklo bombardovaniu amerického letectva, ktoré okrem rafinérie Apollo zasiahlo aj obytné štvrte. Po vojne boli z mesta odsunutí Nemci a Maďari a k Bratislave boli pripojené aj priľahlé obce. Pre obdobie komunizmu bolo príznačné ničenie historického centra, rozvíjanie priemyslu a budovanie nových panelových sídlisk s nerozvinutou infraštruktúrou. Od 1. januára 1993 je Bratislava hlavným mestom Slovenskej republiky.

Múzeá a galérie

Archeologické múzeum – toto múzeum obsahuje približne 150 tisíc exponátov, ktoré zahrňujú obdobie od praveku po vrcholný stredovek a sú doplnené o pamiatky egyptské, grécke a rímske. Adresa: Žižkova ul. 12

Tel.: +421 2 59 20 72 73, +421 2 59 20 72 75

E-mail: archeolog@snm.sk

Historické múzeum – patrí medzi najväčšie múzeá na Slovensku. Od roku 1968 sídli na Bratislavskom hrade, kde opatruje na 250 tisíc zbierkových predmetov. Môžete tak nájsť exponáty zahrňujúce oblasť národných dejín, výtvarného umenia, kultúry, tradičných i umeleckých remesiel, numizmatiky, etnografie, vojenstva atd.

Adresa: Bratislavský hrad

Tel.: +421 2 5441 1444, +421 2 5934 1601

E-mail: sekretariat@snm.sk

Hudobné múzeum – sa môže pochváliť tým, že je jedno z mála špecializovaných múzeí na svete, ktoré je zamerané na komplexnú archívnu dokumentáciu dejín hudby a hudobných nástrojov. Ako vyššie zmienené historické múzeum sídli v areálu Bratislavského hradu. Inštitúcia vznikla pomerne nedávno – v roku 1991. V zbierke múzea môžete nájsť i rôzne predmety hudobnej povahy – medaile, plakety, odznaky, plastiky nebo kresby s hudobnými motívmi.

Adresa: Bratislavský hrad

Tel.: +421 2 5441 3349, +421 2 5972 4212

E-mail: musica@snm.sk

Múzeum dopravy – vzniklo ako výsledok úsilí nadšencov zhromažďujúcich už od 70. let historické zariadenia zobrazujúce vývoj železničnej a cestnej dopravy. Ten je predstavený zbierkou kočiarov, prvých samohybov, motocyklov, nákladnými i osobnými automobilmi medzivojnového období až po vozy 70. let. Železnice je zastúpená nákladnými vozmi z prelomu 19. a 20. storočia.

Adresa: Šancová 1/a

Tel.: +421 2 52 44 41 63

E-mail: muzeumdopravy@stm-ke.sk

Vstupné: dospělí 3,30 Euro; děti, studenti 1,50 Euro; rodinné 6,50 Euro

Prírodovedecké múzeum – zhromažďuje mohutnú zbierku 2,3 miliónov predmetov (!), čo je v rámci SNM (Slovenské národní múzeum) zďaleka najviac. Múzeum je zamerané predovšetkým na dokumentáciu živej a neživej prírody. Časť exponátov je vystavená v trvalých expozíciách ďalšia je prezentovaná pri rôznych výstavách.

Adresa: Vajanského nábr. č. 2

Tel: +421 2 59 34 91 27

E-mail: prirmuz@snm.sk

Slovenské národné múzeum – po prvej svetovej vojne sa začala presadzovať myšlienka na vybudovanie celoslovenského múzea, ktoré by malo svoje sídlo v hlavnom meste. Roku 1924 v Bratislave vzniklo Slovenské vlastivedné múzeum a i Poľnohospodárske múzeum, ktoré bolo pobočkou Československého poľnohospodárskeho múzea v Prahe. Prvé expozície boli otvorené v máji 1930. O desať rokov neskôr, už za vojny, sa Slovenské vlastivedné múzeum a Poľnohospodárske múzeum zlúčili do jedného – Slovenské národne múzeum.

Adresa: Vajanského nábr. č. 2 Tel.: +421 2 59 34 91 1 E-mail: sekretariat@snm.sk

 

 

Text: Maxim Kucer

Preklad: Barbora Čelková

Foto: Jiří Výborný