www.infoglobe.sk » Hodvábna cesta

Hodvábna cesta

Publikované: 29.5.2009
Žiadna trasa v dejinách ľudstva snáď neznamenala toľko ako Hodvábna cesta. Dokázala spojiť kontinenty nielen obchodne, ale ľudia, ktorí ňou prechádzali, šírili tiež kultúru a poznanie.

Trasy na prepravu hodvábu neslúžili len preň, ale aj pre ďalšie významné produkty. Boli to veľmi dôležité cesty, ktoré tritisíc rokov spájali kupcov, pútnikov, misionárov, vojakov, nomádov a obyvateľov miest medzi Čínou, Indiou, Perziou a Stredomorím a dovoľovali im medzi sebou zdieľať kultúru a technológie.

Cesta, s úctyhodnou dĺžkou viac ako 6400 kilometrov, ľuďom umožňovala prepravu celej škály rozmanitého zbožia, nech už to boli otroci, hodváb, satén a ďalšie luxusné látky, pižmo či iné parfumy, korenie, medicína, šperky, sklo, rebarbora, tak cesta bola kanálom pre šírenie znalostí, ideí, nápadov, kultúry, ale aj chorôb. Hodvábna cesta dávala impulz k rozvoju veľkých civilizácií – Číny, Indie, Egypta, Perzie a Ríma – a dá sa povedať, že položila jeden zo základných kameňov pre tvár dnešného sveta.

Hodvábna cesta bola tvorená dvoma hlavnými časťami – západnou a východnou. Obe boli veľmi nebezpečné. Východná časť prechádzala púšťou, takže ľudia na prepravu tovaru používali ťavy a združovali sa do karaván a často museli čeliť banditom, piesočným búrkam a museli si dávať pozor, aby nepodľahli fatamorgáne.

Západná časť trasy sa naopak vinula predovšetkým v horách a niekde stúpala až k šiestim tisícom metrov nad morom. Cestujúci vymenili ťavy za jaky, pretože tie boli lepšie prispôsobené na kruté počasie. Kvôli vysokej nadmorskej výške a riedkemu vzduchu často trpeli bolesťami hlavy, malátnosťou a zvonením v ušiach. Táto časť cesty si vyslúžila prezývku „cesta kostí“, pretože na nej umieralo veľké množstvo ľudí a zvierat.

Tvár cesty sa tvorila postupne – spájaním menších kupeckých ciest. Staroveký Egypt už od doby 4. tisícročia pred n. l. obchodoval s blízkymi krajinami – dovážal obsidián z Etiópie a zo Stredomoria alebo hrnčiarske výrobky z Levantu, egyptské produkty sa našli v Kanaáne a vo významných mestách Blízkeho východu ako Uruk alebo Susa v Mezopotámii.

V druhej polovici 4. tisícročia pred n. l. sa obchodníckym „hitom“ stal drahokam lapis lazuli alebo lazurit. Jediným známym miestom antického sveta, kde sa nachádzal, bol Badakshán (dnes severovýchodný Afganistan). Počas tretieho milénia pred Kristom sa obchod s lazuritom rozšíril do Harrapy a Mohendžodara (dnešný Pakistan a severozápadná India). Počas 2. tisícročia sa začalo obchodovať s nefritom, ktorý sa ťažil v oblasti Ujguru a dovážal sa do Číny. 

Avšak najdôležitejším obchodným artiklom neboli ani nerasty, ale hodváb. Číňania ho vynašli už v 3. tisícročí p. n. l. a čoskoro sa táto látka stala významným zdrojom príjmov Krajín stredu. Najprv sa odbytiskom stala stredná Ázia a potom sa obchod rozširoval ďalej na západ. V Egypte boli nájdené zvyšky ujgurského hodvábu pochádzajúceho z 11. storočia. Číňania svoje výrobné tajomstvo starostlivo strážili a tak vznikali rôzne mýty o pôvode tejto vzácnej látky. Rimania napríklad dospeli k záveru, že skrátka rastie na stromoch. Hodvábne šaty boli známkou bohatstva a nejeden patricij ich chcel nosiť a bol ich ochotný vyvažovať zlatom. Rímsky Senát kvôli odlivu peňazí vyhlásil, že hodvábne šaty sú dekadentné a nemorálne.

V 5. storočí nášho letopočtu sa v strednej Ázii objavili Turkiti a iránski Sogduovia, ktorí sami seba pasovali za priekupníkov a vodcov karaván. Vzhľadom k tomu, že brali vysoké poplatky, zákonite stúpla aj cena prevážaného tovaru. Táto skutočnosť donútila západných obchodníkov, aby nachádzali iné spôsoby prepravy – more.

Hodvábna cesta medzitým umožnila vznik množstva nomádskych vojenských štátov, ktoré sa postupne zliali do najväčšej kontinentálnej ríše, akú kedy svet videl – Mongolskú ríšu. Počas mongolskej nadvlády (cca 1215-1360) sa v oblasti Ázie na čas obnovila politická stabilita, z čoho ťažili aj obchodníci využívajúci Hodvábnu cestu. Na konci 13. storočia ako jeden z prvých Európanov absolvoval celú trasu cesty až do Číny Benátčan Marco Polo, ktorého neskôr cestopis „Milión“ potom fascinoval celý západný svet.

Život slávnej obchodnej trasy sa však blížil ku koncu. V 15. storočí s nástupom lodí jej význam postupne upadal, až skoro takmer zanikla v zabudnutí.

 

 

 

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org



Diskusia k článku (0)


Súvisiaca fotogaléria

Yangshuo a okolie - Čína
Foto: Amy Challen a Jan Lidmaňský

Lokácia:

Slovenská republika
Kalendár akcií:

Partneri:

 

Sprievodca:

Fotosúťaž:

Rodinné výlety

1. 3. – 30. 4. 2014
1. cena:
Účasť na vybranom fotografickom workshope od neziskovej organizácie I Love Photography
1. cena redakcie:
Elektrický zvlhčovač vzduchu. značky King od internetového obchodu Luxel.cz
2. cena redakcie:
Alpsko-tatranský balíček od Hory.sk a portálu Infoglobe
3. cena redakcie:
Knižné publikácie od vydavateľstva Dajama

Aktuality:

23.4.2014
Šiesty ročník jedinečnej výstavy opäť zaplní brehy Vltavy na Smíchovskej pláži, Rašínove aj Hořejšom nábreží luxusnými jachtami. Výstava bude prebiehať v dňoch 24. až 27. apríla 2014 a tento rok je rozšírená o sekciu „Dovolenka v prírode“.
22.4.2014
Najväčšie výstavisko na Slovensku vás pozýva na 18. ročník medzinárodnej predajnej výstavy venovanej záhradníctvu, kde nájdete odpoveď snáď na všetky záhradnícke témy. Výstava prebieha v dňoch 24. až 27. apríla 2014.
21.4.2014
Bratislava sa aj tento rok otvorí návštevníkom mesta, milovníkom pamiatok a podujatí, ako aj domácim obyvateľom. V rámci aprílových Dní otvorených dverí samosprávy budete čítať, spoznávať či tancovať.
Archív aktualit

Najčítanejšie články:

dnes:streda 23. 4. 2014
sviatok:Vojtech
dnes:
streda 23.4.
21 °C
zajtra:
štvrtok 24.4.
21 °C