Všeobecné informácie

Slovinsko – všeobecné informácie

Hlavné mesto: Ľubľana (Ljubljana)

Rozloha: 20 256 km²

Počet obyvateľstva: 2 011 473 (r. 2004)

Rast HDP: + 3,9 % (2005)

Oficiálny jazyk: slovinčina; v pohraničných oblastiach s maďarskou a talianskou menšinou tiež maďarčina, resp. taliančina

Hlavné náboženstvo: rímsko-katolické

Slovinsko (oficiálne Republika Slovinsko) je stredomorský štát v južnej Európe. Je to pomerne nový štát, vznikol 8. októbra 1991 po rozpadu Juhoslávie.

Politika

Slovinsko je štát s dvojkomorovým parlamentom. Na čele štátu stojí prezident. Je členem OSN, NATO a Európskej únie.

Geografia

Na severe sa vypínajú najvyššie výbežky Julských Álp, najväčšia časť Slovinska má však charakter pahorkatiny, od úrodných oblastí v okolí riek prechádza k Stredomoriu (Terstský záliv). Krajina má kontinentálne podnebie.

Príroda

Asi polovica Slovinska (10 124 km2) je pokrytá lesnými porastmi (po Fínsku a Švédsku tretí najzalesnenejší štát Európy). Na niektorých oblastiach sa zachovali pôvodné lesy, najväčšie v Kočevje. Zatrávnené porasty pokrývajú 5 593 km2 krajiny, polia a záhrady 2 471 km2, sady 363 km2 a vinohrady 216 km2.

Zdravie

Zdravotná starostlivosť je na dobrej úrovni, pomoc je poskytovaná podľa predpisov EÚ, je potrebné predložiť Európsky preukaz zdravotného poistenia a cestovný pas či občiansky preukaz. V Slovinsku nie je poskytovaná celá zdravotná starostlivosť bezplatne zo základného poistenia, platí sa spoluúčasť. Preto je vhodné pred cestou do RS uzavrieť komerčné pripoistenie. Zdravotné riziko v slovinskej prírode predstavujú kliešte prenášajúce vírusovú encefalitídu.

Doprava

Slovinsko má približne 1100 km národných ciest, 4 700 km hlavných ciest a 501 km diaľnice.

Základné dopravné predpisy: najvyššia povolená rýchlosť osobných automobilov na diaľnici 130 km/h, 100 km/h na cestách prvej triedy, 90 km/h na ostatných štátnych cestách a 50 km/h v obciach. Povolený obsah alkoholu v krvi vodiča amatéra je 0,5 ‰, profesionáli 0. V Slovinsku je povinné mať pri jazde po celý rok aj vo dne rozsvietené svetlá, porušenie tohto predpisu sa trestá blokovou pokutou 10 000 SIT.

Slovinské cesty patria v letných mesiacoch s ohľadom na hustú tranzitnú dopravu k tým menej bezpečným v Európe. K automobilovým nehodám našich občanov dochádza z dôvodu vyčerpania a zníženej pozornosti, najmä pri nočných cestách do a z Chorvátska. Pri ceste na chorvátsku Istriu a Dalmáciu je výhodný smer Postojna-Ilirska Bistrica-Rijeka alebo Ľubľana-Kočevje-Rijeka. Pred miestami výberu mýtneho na dialniciach sa v lete cez víkendy tvoria až niekoľkokilometrové fronty.

Zaťaženie hraničných prechodov s Chorvátskom je značné, najmä v čase letnej turistickej sezóny. Je potrebné rátať s tým, že na predtým pomerne ľahko a rýchlo prejazdnej slovinsko-chorvátskej hranici je od mája 2004, kedy sa táto hranica stala vonkajšou hranicou EÚ, odbavenie prebieha pozornejšie. Na menších medzinárodných hraničných priechodoch, na ktorých je možné odbočiť do odbavovacieho pruhu pre občanov EÚ až tesne pred vlastným hraničným priechodom, je nutné v turistickej sezóne a v čase sviatkov počítať s možnosťou vzniku kolón.

Núdzové telefóny sú na diaľniciach každé 2 km. Aktuálne informácie o cenách mýtneho je možné zistiť na www.dars.si alebo na www.amzs.si.

Aj pri malej nehode s poškodením automobilu je nutné privolať políciu, ktorá vydá „potvrdenie o poškodení vozidla“, aby bolo poškodené vozidlo na spiatočnej ceste prepustené zo Slovinska. Vodič je predvolaný ten istý alebo nasledujúci deň k priestupkovému sudcovi, na zabezpečenie účasti u súdu môže byť zákonne (zákon o priestupkoch) odobratý cestovný doklad. Prípadnú pokutu je nutné uhradiť na mieste. Pri podozrení zo zavinenia ťažšej nehody je vodič zadržaný a prípad rieši vyšetrujúci sudca.

Zdroj: MZV a wikipedia.org