Banská Bystrica

História  

Banská Bystrica leží vo Zvolenskej kotline po oboch brehoch rieky Hron. Staré osídlenie mesta dokladajú prvky lužickej kultúry a pamiatky z rímskej doby. Na začiatku 13. storočia Tatári spustošili pôvodnú osadu. Panovník Béla IV. mal záujem na obnovení života v tomto dôležitom meste a roku 1255 udelil jeho obyvateľom rozsiahle privilégiá, čím sa Banská Bystrica vyhupla na predné priečky slovenských miest. Obyvatelia mohli voliť rychtára a farára, mohli ťažiť rudu a dostali ďalšie rôzne práva, ktoré ďalší uhorskí panovníci ešte rozšírili. Avšak za tieto výsady boli povinní bojovať v radoch kráľovho vojska na výpravách, ktorých sa osobne zúčastnil. .
Vďaka možnosti ťažiť rudy, sa postupne vynorili dôležité ťažbárske rody, ku ktorým patrili najmä Jungovci, Königsbergerovci a Petermanovci. Stavali banské a hutnícke zariadenia, domy a aj cesty. Dokonca vybudovali kostol Panny Márie alebo kostol svätej Alžbety.
V 15. storočí význam Banskej Bystrice stále stúpal a patrila tak k najznámejším mestám v Uhorsku. Na prelome 15. a 16. storočia vznikla pod taktovkou Jána a Juraja Thurzovcov a Jakuba Diggera z Augsburgu spoločnosť, ktorá v Uhorsku nemala obdoby. Rozvinula banské a hutnícke podnikanie do veľkých rozmerov. Banskobystrická meď sa stala veľmi vyhľadávanou a nachádzala odbyt na zahraničných trhoch. Bola vyvážaná do nemeckých, poľských, talianskych a holandských miest. Vďaka získaným peniazom sa stavali budovy predovšetkým na námestí SNP. V roku 1526 bolo mesto obsadené baníkmi s okolitých osád. Toto povstanie baníkov a chudobných sa rozvíjalo z počiatku dobre, avšak po zásahu kráľovského vojska bolo potlačené. Omnoho horšia však bola rysujúca sa turecká hrozba. Mešťania sa v súvislosti s ňou rozhodli zlepšiť obranu mesta. Bolo zdokonalené opevnenie mestského hradu a po roku 1589 boli pod vedením talianskeho staviteľa Ferrariho vystavané vysoké hradby s niekoľkými baštami a bránami. Vďaka tomuto kroku sa Turci na Banskú Bystricu nikdy neodvážili zaútočiť.

Mesto bolo poznamenané i protihabsburgskými povstaniami. Šľachta protihabsburgského odboja od mesta vyžadovala hlavne obživu pre jej vojakov. Roku 1620 sa sedmohradský šľachtic Gabriel Netulen nechal dokonca korunovať za uhorského kráľa. Túto udalosť pripomína bethlenovský dom. Význam Banskej Bystrice stúpal i v iných oblastiach a to v školstve a kultúre. Roku 1577 tu ako jedna z prvých na Slovensku vznikla kníhtlačiarska dielňa a v druhej polovici sa mesto stalo sídlom banskobystrickej diecézy.

V priebehu revolúcie 1848-49 tadiaľto prešli slovenské dobrovoľnícke jednotky a po neúspešnom pokuse o získanie národnej autonómie zbraňami, sa nacionálna osveta začala šíriť pomocou vzdelávacích inštitúcií. Dôležité poslanie malo katolícke gymnázium (bolo založené jezuitmi v roku 1648), na ktorom pôsobili okrem slovenských i českí profesori. Okrem iného i v súvislosti s týmto sa v Banskej Bystrici utužovala slovensko-česká vzájomnosť. Dokonca sa tu niekoľko dní zdržala i Božena Němcová. V 19. storočí mesto získalo vlastné kamenné divadlo, v ktorom často vystupovali domáce súbory a roku 1872 bolo mesto spojené so svetom napojením na uhorskú železničnú sieť. Vznikal drevospracujúci priemysel (továreň na nábytok, zápalkáreň) alebo potravinársky priemysel (pivovar, mlyny, výroba liehovín). Roku 1908 bola vybudovaná mestská elektráreň.
V polovici 19. storočia bola Banská Bystrica centrom snáh slovenskej buržoázie a inteligencia.

Avšak silná maďarizácia rodiace sa prúdy národného uvedomenia utlmila. V rokoch 1899-1900 sa dokonca konal proces s predstaviteľmi slovenského politického a kultúrneho života.
Napriek relatívne sľubnému rozvoju, trpelo mesto a jeho okolie nezamestnanosťou. Nebolo dostatok pracovných príležitostí. Počas Veľkej hospodárskej krízy nezamestnanosť dosiahla roku 1933 svojho vrcholu. Aj napriek tomu obdobie prvej republiky prinieslo plody v podobe poslovenčenia školstva, vybudovalo sa viacej odborných škôl (obchodné akadémie, strojárska škola atd.).

V priebehu druhej svetovej vojny sa tu od roku 1941 vytvárali protifašistické odbojové skupinky. Roku 1944 sa pod vedením Slovenskej národnej rady vytvorilo Vojenské ústredie, čo bol orgán zaisťujúci podporu Slovenského národného povstania. Po jeho vypuknutí sa Banská Bystrica stala jeho centrom. Aj keď bolo povstanie neúspešné, v marci 1945 bolo mesto nakoniec oslobodené. Napokon februárovým prevratom 1948 nastala éra totality, ktorá po polstoročí skončila. Počas tohto obdobia významne narástol počet obyvateľov. Povojnová Banská Bystrica mala slabých 14 000 obyvateľov, dnes ju obýva okolo 82 000 ľudí.

Založením univerzity Mateja Bela dňa 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku. Na univerzite študuje približne 14 000 študentov.
 

Prehliadka Banskej Bystrice  
 Keďže bolo mesto v minulosti terčom celkom čulého stavebného ruchu, môžeme sa tu dnes stretnúť so stopami po gotickej, renesančnej, barokovej, klasicistickej i secesnej výstavbe. Vďaka množstvu kulturnych pamiatok bola Banská Bystrica vyhlásená mestskou pamiatkovou rezerváciou. 
 
Námestie Slovenského národného povstania (SNP) – hlavné banskobystrické námestie bolo svedkom mnohých historických udalostí, ktoré sa netýkali len mesta samotného, ale postihli aj širšiu oblasť Slovenska a neskôr Československa. Námestie vzniklo rozšírením cesty, ktorá viedla zo Zvolena do Brezna. Dominantou námestia je pomník padlým vojakom sovietskej armády, nad ktorým čnie takmer 15 metrov vysoký obelisk. V priebehu SNP bol dom č. 1, vzniknuvší v 15. storočí, sídlom Revolučného národného výboru.
Lazovná ulica – vychádza z námestia SNP severným smerom. Ústila do cesty smerujúcej do neďalekých baníckych stredísk Španej Doliny, Starých Hôr a ďalších. Je jednou z najstarších ulíc mesta, kedysi na nej stáli ešte gotické domy. Bola ukončená Lazovnou bránou, ktorá však bola v 19. storočí zbúraná. Ulica získala svoje meno vďaka tomu, že už v stredoveku tu boli očistné kúpele. Ich tradícia má korene až v roku 1392, kedy patrili rodine Ernustov. Dodnes sa dom č. 7 nazýva kúpeľným domom.

 Horná Strieborná ulica – odvíja sa z dolnej časti námestia SNP na sever a je teda paralelou Lazovnej ulice. K tejto pomerne krátkej uličke sa viaže banícke podnikanie. Bola tadiaľto totiž vozená ruda a bývali tu významní ťažbári a mešťania. 
 
Dolná ulica – volne nadväzuje na zužujúce sa námestie SNP juhozápadným smerom. V minulosti bola zakončená jednou z mestských brán, ktorá bola označovaná ako Dolná (alebo Kremnická), avšak bola podobne ako Lazovná brána v 19. storočí asanovaná. Ulica bola budovaná od 14. storočia, takže sa tu nachádza mnoho historicky významných domov. Patrí sem napríklad neskorogotický dom č. 1, ktorý je nazývaný Walterovský. Taktiež veľmi starým je dom č. 8.
Jedná sa o vežovitú stavbu z konca 14. storočia. Jeho vstupný portál ozdobený nápisom „Benedictio domini divites facit 1610“, čo znamená „Požehnanie Pánovo robí (ľudí) bohatými“. Dom je tiež označovaný ako Bethlenovský. Roku 1620 v ňom bol totiž Gabriel Netulen, odbojné knieža zo Sedmohradska, zvolený uhorským kráľom.

Múzeá a galérie

Literárne a hudobné múzeum – bolo založené roku 1969 patrí k najmladším a svojou špecializáciou k ojedinelým múzeám na Slovensku. Je zamerané na dokumentáciu literárnej a hudobnej kultúry regiónu Banskej Bystrice a Brezna. Medzi exponátmi sa dajú nájsť staré a vzácne tlačoviny, plagáty, bulletiny, archívne dokumenty, literárne a hudobné rukopisy, fotografie, výtvarné diela, zbierky z oblasti divadelníctva, ľudové a klasické hudobné nástroje a tak ďalej.

Adresa: Lazovná č. 9

Tel.: +421 48 4155111; +421 48 4155023

E-mail: lhmbb@post.sk

Vstupné: dospelí – 0,66 Euro; študenti, dôchodci – 0,33 Euro

Múzeum Slovenského národného povstania – je múzeom špecializovaným na vývoj slovenskej spoločnosti medzi rokmi 1938-1945 s dôrazom na dokumentáciu protifašistického boja a SNP. Od roku 1969 sídli v monumentálnej budove Pamätníka SNP, ktorá bola vybudovaná v juhovýchodnej časti historického centra a v súčasnosti je jednou z dominánt mesta. Roku 1982 bol pamätník vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Múzeum do dnešného dňa zhromaždilo viac než 66 900 exponátov a 136 100 archívnych predmetov. Súčasťou inštitúcie je aj archív, ktorý je zameraný na dokumentáciu obdobia rokov 1938-1945 a na činnosť múzea SNP. Slúži taktiež ako knižnica odbornej literatúry s viac než 20 000 zväzkami.

Adresa: Kapitulská 23

Tel.: +421 48 4123258

E-mail: muzeumsnp@isternet.sk

Vstupné: základné - 1,50 Euro; zľavnené – 0,70 Euro

Stredoslovenské múzeum Banská Bystrica– najstaršie múzeum mesta bolo založené už roku 1889 mešťanmi a jeho prvá expozícia bola sprístupnená až roku 1909. Dnešná historická expozícia je od roku 1958 umiestnená na Námestí SNP v takzvanom Thurzovom dome. Múzeum môže ponúknuť i spoločenskovednú expozíciu, ktorá je zamerená na historické pramene Banskobystrického kraja zahrňujúcu rozsiahle obdobie od najstaršieho praveku, cez stredovek, novovek až po počiatky 20. storočia.

Adresa: Námestie SNP č. 4

Tel.: +421 48 4125897; +421 48 412 58 96

E-mail: smbb@stonline.sk

Stredoslovenská galéria Banská Bystrica – roku 1955 počas sedemstého výročia založenia mesta, začali umelci vtedy v Banskej Bystrici tvoriaci vyžadovať vznik kultúrnej inštitúcie, ktorá by nadviazala na silnú výtvarno-umeleckú tradíciu mesta a reflektovala by i aktuálne kultúrne potreby. Tak na prvý školský deň 1956 rok vznikla galéria ako v poradí tretia regionálna inštitúcia svojho druhu na Slovensku. Galéria začínala s fondom 145 diel, ktorý sa rozrástol na masívnych 14 000 zbierkových predmetov z oblasti výtvarného umenia predovšetkým 20. storočia.  

Adresa: Dolná 8

Tel.: +421 48 4701615; +421 48 4701613

E-mail: ssgbb@ssgbb.sk

Užitočné kontakty a informácie

Kultúrne a informačné stredisko – Adresa: Námestie SNP 14

Tel.: +421 48 4155085

E-mail: kis@pkobb.sk

Mestská polícia – Adresa: Ul. ČSA 26

Tel.: +421 48 4330804

E-mail: policia@misbb.sk

Mestský úrad: Adresa: Československej armády 26

Tel.: +421 48 4330321; +421 48 4330322; +421 48 4330323

E-mail: info@banskabystrica.sk

MHD Banská Bystrica: http://web.mhdbb.sk/cp_mhdbb/index.htm

Internetová mapa Banskej Bystrice: http://mapy.zoznam.sk/index.pl?zoom=9&pos_x=-417893&pos_y=-1228340&size=full〈=sk&sipka=1&name=Lazovn%E1%2C%20Bansk%E1%20Bystrica

Na námestí SNP je k dispozícii verejná WIFI sieť.

Text: Maxim Kucer

Foto: Wikipedia.org

Preložil: Zuzana Megerssová