História

     Približne pred 10 000 rokmi začali oblasť obývať prví domorodí obyvatelia, ktorí sa usadili v úrodných údoliach a na pobreží Tichého oceánu. V rokoch 1460 – 1485 nasledovala expanzia Inkov, ktorí ovládli celé severné Chile. Ďalej na juh sídlili Mapučovia spolu s ďalšími kmeňmi, územie ktorých sa Inkom nepodarilo dobyť. V roku 1520 navštívil oblasť Fernando Magellan počas svojej cesty okolo sveta. Medzi ďalšími, ktorí s vidnou zlata prenikli na toto územie bol conquistador Diego de Almagro z Peru. V ďalších rokoch bolo územie dnešného severného a časti stredného Chile pripojené k španielskemu miestokráľovstvu Peru. Oblasť južne od rieky Bío-Bío ostala v období kolonizácie Mapučom, ktorí si svoje územie húževnate bránili proti vpádu belochov. Séria konfliktov medzi Mapučmi a Španielmi trvala od roku 1537, kedy Španieli získali prístup do Chile, až do vyhlásenia nezávislosti Chile v roku 1818. Po vyhlásení nezávislosti prešla krajinou občianska vojna a u moci sa vystriedalo niekoľko diktátorov. V rokoch 1879 – 1883 sa Chile zúčastnilo Pacifickej vojny, keď bojovalo proti Bolívii a Peru.

     Po vojne muselo Peru odovzdať časť územia a Bolívia prišla o svoj prístup k moru. Chile sa stalo provinciou bohatou na liadok. V roku 1883, po viac ako 300 rokoch, boli Mapučovia porazení a Chile tak získalo ďalšie rozsiahle územia.
V roku 1970 bol za prezidenta Chile zvolený lekár a marxista Salvador Allende, avšak čoskoro po jeho nástupe sa v krajine začala ekonomická kríza. Neúnosnosť tejto situácie a politický chaos vyústili v roku 1973 do vojenského puču generála Augusta Pinocheta, podporovaného USA. Tisícky stúpencov ľavice boli zabití a uväznení, alebo ich vojenská junta vypovedala z krajiny. Pinochet zvrátil Allendove reformy, zmenil ekonomiku v prospech vlastníkov pôdy a vývozcov, avšak nedokázal zvrátiť odpor proti jeho diktatúre, kritizovanej doma aj v zahraničí. V roku 1990 sa do krajiny vrátila demokratická vláda, keď od Pinocheta prevzal vládu novozvolený prezident Patricio Aylwin.

 späť