ČR: Luhačovice - Valašsko pravé – kúpeľné

Je horúci letný deň a mesto doslova praská vo švíkoch. Žije pravým kúpeľným životom. Do štýlových kalíštekov sa z niekoľkých kúpeľných prameňov naberá liečivá voda, posedáva sa v kúpeľnom parku, ochutnávajú sa kúpeľné oplátky, popíja sa káva a vychutnáva Sacherova torta. V tvárach ľudí, ktorí zavítali do tohto mesta, sa odráža spokojnosť.

Cez viditeľný úpadok všetkých českých kúpeľných miest, zostávajú Luhačovice živým perspektívnym mestom a to aj napriek tomu, že väčšinu klientov tvoria starší a nie práve zdravím prekypujúci ľudia. Na Valašsko prišli, aby sa zbavili neduhov - ako sú potiaže s dýchaním, trávením a obezitou.

Možno ani nie tak liečivé pramene, z ktorých najvýznamnejší je prameň Vincentka, ale skôr pohoda, ktorá v Luhačoviciach panuje, pomáva pacientom zabudnúť na všetko, čo ich trápi.

Na luhačovickom centrálnom kurte s tribúnou, pripomínajúcou prvorepublikovú éru, sa hrá tenisový zápas. Výkon Rafaela Nadala nepripomína ani jeden z hráčov, ale o kvalitu hry zas tak luhačovickým divákom nejde. Posedávajú na lavičkách a hlasno hodnotia jednotlivé údery. Tlieskajú, keď vyhodnotia, že tento bol vydarený. Jeden druhého nepoznajú, ale pôsobia ako skutočný fun club. Väčšina z divákov pritom popíja pramenitú vodu. Nakoniec kvôli tenisu predsa do Luhačovíc neprišli.  

Luhačovický Dirty dancing

Dokonca aj po zotmení zostáva v uliciach mnoho ľudí. Pod krytou kolonádou, vedľa prameňa Vincentka, sa tancuje. Tango tam prišla vyučovať dvojica profesionálnych tanečníkov. Do scén z filmu Hriešny tanec majú ich kreácie síce ďaleko, ale ich lekcia sa zdá byť výživná. Všetci, ktorí na hodinu tanca prišli, sa vyfintili ako na prvé rande. S úsmevom a bez akéhokoľvek ostychu sa potom oddávali rytmom tanga. Tí, ktorí išli náhodou okolo, zastavili alebo aspoň zvoľnili tempo.

Priehrada bez vody

Zatiaľ nezahojenou jazvou Luhačovíc by sa mohla nazvať luhačovická priehrada, ktorá stojí asi dva kilometre od mesta. Na rieke Šťávnica sa začala stavať roku 1913, dokončená a napustená vodou bola až o 17 rokov neskôr. Pred rokom 1989 bola obľúbeným miestom rekreantov ROH. Zatiaľ čo boli hotely kúsok od hrádze v týchto rokoch skutočným luxusom, dneska sú len smutnou spomienkou na kedysi šťavnaté časy. Aj samotná priehrada za tie roky akosi stratila svoj pôvab. Kvôli siniciam sa v nej už roky nesmie kúpať. Minulý rok sa kúsok od hrádze otvorilo nové aquacentrum a tak sa možno leto so všetkým všade vráti aj sem, k priehrade. Aj keď je paradoxné, že nie priamo na ňu.

Samotná priehrada mala byť od všetkých sedimentov vyčistená ešte pred tohtoročnou letnou sezónou. Nepodarilo sa. Ešte v septembri vyzerala ako pláž. Povodie Moravy a mesto uverejnilo hneď niekoľko výhovoriek. Nevyšlo počasie, nepodarilo sa upokojiť miestnych ľudí, ktorí protestovali proti ťažkej technike, nepodarilo sa správne nastaviť financovanie. Jediné, čo sa podarilo…nájsť na dne luhačovickej priehrady nevybuchnutý granát z druhej svetovej vojny. Ako sa hovorí: všetko zlé, k niečomu dobré.

Text/foto: Klára Svobodová

Preklad: O. Maňáková