Zastavenie na cintoríne

S myšlienkou zriadiť symbolický cintorín prišiel maliar Otakar Štáfl (1884 Nemecký, dnes Havlíčkův, Brod – 1945 Praha) s manželkou ešte koncom 20. rokov 20. storočia, keď si prenajímali chatu pri Popradskom plese. Myšlienku, vyjadrenú heslom cintorína „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu“ podporil aj jeden z priekopníkov tatranskej turistiky a tajomník Klubu československých turistov v Novom Smokovci Alois Lutonský (1905 Bystřice pod Hostýnem – 1997 Liptovský Mikuláš). Na vybranom mieste O. Štáfl osadil niekoľko drevených krížov, privezených z Detvy, kde pobýval ešte pred prvou svetovou vojnou. V roku 1936 pribudla kaplnka, postavená podľa návrhu Ing. Róberta Vosyku z Popradu. Slávnostne cintorín otvorili práve pred 70 rokmi v lete 1940 (už bez účasti jeho zakladateľa, ktorý ako väčšina Čechov musel Slovensko po r. 1938 opustiť a spolu s manželkou zahynul pri bombardovaní Prahy vo februári 1945; túto tragickú udalosť pripomína pamätná doska v Mánesovej ul. v Prahe 2). Odvtedy sa počet pamätných tabúľ s menami obetí hôr rozrástol na približne tri stovky, avšak zďaleka tam nie sú uvedené všetky mená obetí (ich počet už dávno prekročil tisícovku). Symbolický cintorín patrí k najčastejším cieľom turistických vychádzok vo Vysokých Tatrách.

Text a foto: J. Výborný