Viete, že? Vyššie, ďalej a rýchlejšie I.

Po dlhšej odmlke sa opäť vrátime k technike v doprave a konkrétne do oblasti letectva, ktoré je stále jednou z najatraktívnejších foriem cestovania. Kým v posledných rokoch bola hlavnou požiadavkou prepravcov maximálna kapacita a bezpečnosť strojov, koncom 70.rokov tomu bolo práve naopak, resp. dôraz bol kladený predovšetkým na rýchlosť a to bez ohľadu na hluk, cenu či náklady spojené s prevádzkou nadzvukových dopravných lietadiel. Medzi hlavnými hráčmi na tomto poli boli sovietsky Tupolev, americký Boeing a predovšetkým britsko-francúzsky Concorde. Epochu nadzvukových letov však vydržal len posledný spomínaný a asi najznámejší zástupca týchto strojov a to práve Concorde, ktorý lietal nepretržite medzi rokmi 1976-2003. Keby sme si mali podrobne rozobrať históriu každého z týchto lietadiel, rozhodne by sme sa nezmestili do limitov pre tento článok, pretože samotný vývoj, testovanie, letecké nešťastia i úspechy z čias samotného vývoja sú rozložené takmer na ploche dvadsiatich rokov usilovnej práce konštruktérov i pilotov.
                                                                                       
Dnes si len priblížime hlavných hráčov na tomto poli. Na ruskej strane to bol Tu-144, dravec, ktorého vývoj bol ťažkou skúškou sovietskej ekonomiky i vôle. Požiadavky na vývoj nového typu lietadla a potreba vyrovnať sa a zároveň predbehnúť západ, to bol hlavný plán sovietskeho politbyra. Čo najrýchlejšie uviesť do prevádzky nadzvukový stroj, prekonávajúci všetky limity civilného letectva - úloha hodná Tupolevovej leteckej kancelárie. Za 7 rokov vývoja medzi rokmi 1968-1975 vzniklo hneď niekoľko variantov Tu-144, ktoré však čoskoro prilepili na zem konštrukčné chyby, havárie či neudržateľné náklady spojené so smädom výkonných motorov. To všetko v čase nastupujúcej ropnej krízy, ktorá výrazne zasiahla aj inak bezodnú ruskú pokladnicu, ktorá na technickom pokroku nikdy príliš nešetrila. Zlatý vek priemyselnej špionáže medzi východom a západom či obvinenia z kopírovania európskeho Concorda, to všetko len podčiarklo neslávny osud Tu-144. Hlavné meranie síl medzi ním a Concordom malo prísť v roku 1973 počas parížskeho aerosalonu na letisku Le Bourget, kde sa prvýkrát mali títo rivali stretnúť v rovnom boji pred zrakmi tisícov divákov. Ukážky leteckých schopností, manévrov a ovládateľnosti vyznelo jednoznačne lepšie pre Concorde. Reakcia zo strany Rusov na seba nenechala dlho čakať. Na pokyn sovietskeho velenia bola posádka v tej dobe ešte nedostavaného Tupoleva nútená predviesť prezentačný let ďaleko za hranicami konštrukčných možností, ktoré počas vyrovnávania takmer strmhlavého letu skončili leteckým nešťastím, keď sa lietadlo prakticky rozpadlo ... smrť posádky aj obyvateľov neďalekej dediny na ktorej dopadli trosky, boli len ďalším klincom do rakvy sovietskeho nadzvukového projektu. Tupolev 144 bol po mnohých úpravách na krátko nasadený do bežnej prevádzky. Spočiatku vozil iba poštu medzi Moskvou a kazašskou Alma-Atou, aby potom po získaní letovej spôsobilosti mohol medzi rokmi 1976-1978 voziť aj pasažierov. Vysoké náklady a malú prepravnú kapacitu mohla len ťažko vykompenzovať rýchlosť (okolo 2 hodín), za ktorú prekonal letovú vzdialenosť 3300 km. Spotreba pohonných hmôt na jedného pasažiera / 1 kilometer 10x vyššia ako u takéhopažravca, akým bol slávny Tu-154 ... Aj Concorde mal svoje muchy, ale v porovnaní s Tupolevom bol o niekoľko tried inde.                                                                                     
Američania v tej dobe vyvíjali prototyp nesúci meno Boeing 2707. Silné vyhlásenia politikov, boj s východom a potreba byť všade prví - to sú vlastnosti prakticky zhodné s hlavným rivalom - ZSSR. Zastavené dotácie americkej vlády však celý projekt, z rokov 1967-1974, pozastavili a naďalej sa v letectve venovali investíciám predovšetkým do vývoja obrích zaoceánskych lietadiel, akým bol legendárny Boeing-747 Jumbo Jet. Nadzvukové lietanie bolo v krajine svojho zrodu od tej doby doménou iba armádnych strojov. Ani dnes nie je prakticky žiadna snaha tieto plány obnoviť ba naopak, svoju renesanciu zažívajú vzducholode a vzdušné koráby pre viac ako 700 pasažierov - uprednostňujúci komfort, cenu aj ekologické požiadavky.

V budúcom dieli si priblížime niečo z technických parametrov, maximálnych rýchlosti a ďalšie zaujímavosti ...

Text: Jan Chaloupka

Wikipedia Commons: Christian Volpati , James.Gordon , Christian Kath a Joe Mabel