Viete, že? USA: New York - na skok v Harleme

Všeobecne u nás panuje predstava, že Harlem je v New Yorku miesto nanajvýš nebezpečné a navštíviť ho môže iba samovrah. S vedomím, že väčšina povestí preháňa, som napriek tomu prešiel Central Park, ono pomyselné „delítko“ medzi „bezpečným“ downtownom a divokými štvrťami Bronx a Harlem okolo 152. avenue a vstúpil do tohto riskantného priestoru. Čo iné mi zostávalo, keď som chcel vidieť legendárne divadlo Apollo Theatre na 125. ulici, kde mal v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia jazz svoje kráľovstvo podobne ako v neďalekom Cotton Clube, kde spievala Ella Fitzgeraldová a hral Duke Ellington v onom období, ktorému sa dodnes hovorí Harlemská renesancia.

Podľa mapy vzaté, Harlem sa rozkladá kúsok od úplne najdrahších bytov v meste okolo Central Parku. Kúsok odtiaľ býval a bol zabitý John Lennon. Pri jeho dome stále ležia kvetiny. Na opačnej strane ulice žila vdova po prezidentovi Kennedym. Vzdialenosť týchto superluxusných obydlí od miesta, kde sa vraj len kradne a podrezáva, nie je väčšia než v českej Prahe od Národného divadla k Václaváku, čo je v New Yorku vzdialenosť veľmi zanedbateľná.

No aj tak bol Harlem iný svet. Malebný? Pitoreskný? Ani by som to tak nenazval. Niektoré postranné ulice vyzerali ako kdekoľvek inde, len boli plné postávajúcich mladíkov, inde nápisy „For Sale“ zdobili domy, ktoré boli zrejme skôr na odstrel. Nevedel som pochopiť, že v meste, kde má každý meter štvorcový cenu zlata, to až takto ďaleko nechajú zájsť – ale dnes už to vraj nie je pravda a Harlem je miestom systematického záujmu developerov. Čo z toho budú mať jeho obyvatelia, nedokážem odhadnúť. Pravda však je, že ma nikto neprepadol a obyvatelia Harlemu sa dokonca dosť ochotne nechali fotografovať, keď som ich dopredu o to slušne požiadal. Takže niektorým mýtom sa nedá veriť. Nedá sa nahovárať si, že je tu bezpodmienečne bezpečne a návštevník nemusí mať obavy. Harlem je, bola a pravdepodobne aj bude štvrť relatívne uzavretej komunity, etnika, ktorá si nijak zvlášť nepraje nájazdy cudzincov. Na jednej strane je to v dnešnom otvorenom svete trochu zvláštne, na druhej je však nutné tento vnútorný rád rešpektovať, aj keď sa radikálna situácia z nedávnej doby stále rozomieľa postupujúcou výstavbou oných luxusnejších bytov aj na miestach, kde kedysi žili chudobnejší prisťahovalci z južanských štátov. Doba, kedy pomyseľnú hranicu medzi svetom čiernych a bielych na 110. ulici prekročil len málokto, je však už dávnou minulosťou, resp. zhruba dvadsaťročnou, kedy sa posilnil policajný dohľad nad pouličným životom drsného Harlemu. Záverom snáď en dodať, že susedný a drsnými legendami opradený okrsok Bronxu, nie je ničím práve zaujímavým či príťažlivým. Harlem má naopak svoju históriu a niečo, čomu by sa dalo hovoriť genius loci…

Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikipedia Commons: Gryffindor, Rup11, P.Krohn

Preklad: O. Maňáková