Viete, že? Tajný vojenský objekt v Prahe

Na západnom okraji hlavného mesta Prahy sa medzi Barrandovom a Hlubočepami na jednej strane a butovickými sídliskami na druhej, rozkladá krásny kút zelene v podobe Prokopského údolia. Tento kus pokoja neďaleko rušných sídlisk, vzdialený len nejakých 15 minút od Anděla či Smíchovského nádražia je častým cieľom víkendových prechádzok a cyklistov. Málokto však tuší, čo sa skrýva za mohutnými železnými vrátami a vysokým betónovým plotom, ktorý obklopuje vjazd do tajomne vyzerajúceho priestoru, spadajúceho pod  armádnu správu . Archívne materiály a legendy vydávajú svedectvá z dôb, kedy tu ešte bola jedna z najväčších otvorených jaskynných priestorov, s dĺžkou viac ako 120 metrov, ktorú obýval svetský kňaz, pustovník Sv. Prokop (970-1053 n. l.). Práve on dal názov celému dnešnému územiu prírodnej rezervácie a rovnako tak aj pútnickému kostolíku, ktorý sa nachádzal nad Prokopskou jaskyňou. Potreba vápenca pre mohutnú mestskú výstavbu na prelome 19. - 20. storočia však celú túto lokalitu pohltila. Lom sa zahryzol hlboko do skaly a pamätihodné miesta začala náhle miznúť. Niekoľko etážové banské dielo bolo v dobe protektorátu v oku záujmu nemeckého wehrmachtu aj ríšskych inžinierov a tak tu rozšírením chodieb vznikol podzemný priestor s úctyhodnými rozmermi 200m x 5m. V tajnej podzemnej továrni sa mali vyrábať predovšetkým letecké motory Junkers. Prokopská skala ale dostala ďalšie stovky metrov chodieb, stanovísk a priestorov, ktoré nemohli ujsť záujmu spojeneckých bombardovacích síl. Z obavy o zameranie relatívne dobre krytého cieľa bol strhnutý už chátrajúci kostolík, posledná pamiatka na o niečo pokojnejšie obdobie malebného údolia. Dokonca sa hovorí o tom, že tu mal byť v ďalšom priebehu vojny umiestnený aj obrnený vlak. Táto informácia je rovnako ako ostatné svojho druhu opradená rúškom tajomstva a dohadov. Po vojne bol priestor bývalého lomu, nazývaný dnes taktiež K-116,  a nedokončené továrne opustené, ale to len do momentu, než sa o ne začala aktívne zaujímať armáda – tentokrát však Československá ľudová, s konkrétnym cieľom zriadiť tu testovaciu strelnicu. Objekt však príliš nevyhovoval a tak tu ťažba a ďalšie hĺbenie už za výraznejšieho utajenia prebiehali až do začiatku 70. rokov, konkrétne do  roku 1966, kedy lomové práce definitívne skončili. S nastupujúcou normalizáciou a pod siliacim vplyvom sovietskych poradcov je prokopská základňa stále viac uzavretá pred okolitým svetom. Z tej doby tiež pochádza najviac klebiet, ktorými sa dodnes baví nemálo hlubočepských starousadlíkov. Asi najreálnejším a zároveň najčastejšie zmieňovaným faktom zostáva, že v prísne stráženom priestore má potajomky vznikať celé podzemné mesto, továreň, nemocnica a predovšetkým evakuačná zóna pre najvyšších štátnych funkcionárov v prípade napadnutia republiky. Najsmelšia informácia hovorí dokonca o spojovacom tuneli medzi Pražským hradom a práve prokopskou základňou, ale aj toto zostáva zahalené rúškom tajomstva. Po rozsiahlej rekonštrukcii na konci 80. rokov sa na základňu malo presťahovať celé velenie západného okruhu vojsk Varšavskej zmluvy, ale či to tak naozaj bolo, o tom sa bežný človek asi nikdy nedozvie. V prípade jadrového konfliktu sa sem mala presťahovať kompletná vláda, politbyro a vedenie Ministerstva národnej obrany. Asi najreálnejšou domnienkou o záchrannej funkcie celého areálu je tiež práve jeho nedostupnosť a strategický význam v prípade vojny. Mala tu byť tzv. NZ – nedotknuteľná zásoba, hospitalizačné a dekontaminačné priestory, rozmanitá vojenská technika, únikové štôlne z hlavného mesta, zásoby humanitárnych potrieb, potravín a vody pre viac ako 1000 osôb. Dnes je objekt K-116 strážený vojenskou políciou s tým, že sa za múrmi nachádza spojovacia technika a údajne aj celý štáb spravodajskej služby. Všetko je strážené kamerovým systémom, ostnatým drôtom a tabuľami s výstrahou a zákazom fotografovania. Systém jaskýň má byť tiež údajne napojený na neďaleký koridor metra trasy "B" či sieť pražských kolektorov. Nie je vylúčené ani napojenie na ďalšie neďaleké objekty Ministerstva vnútra a Armády ČR na území Prahy 5 a priľahlých štvrtí.

Úplná mlčanlivosť vedúcich predstaviteľov aj armádnych splnomocnencov svedčí o rozsahu a strategickom význame celého vojenského priestoru, ktorý viac-menej bez povšimnutia míňajú každý víkend stovky ba tisíce výletníkov. A nech je túžba po poznaní často neznesiteľná, prajme si, nech sa brány pevnosti K-116 radšej nikdy neotvoria, pretože potom už na nejaké exkurzie príliš času nezostane…             

text: Jan Chaloupka

foto: archív autora, mapy.cz a dobová rytina F. B. Wernera

preklad: Zuzana Megerssová