Viete, že? Nórsko - Špicbergy I.

V pomyseľnom strede Severného ľadového oceánu leží súostrovie nesúce až mysteriózne znejúce meno Svalbard. Tento ekvivalent názvu ostrovov, pre nás známych ako Špicbergy, napovedá, že súostrovie je pod správou Nórskeho kráľovstva a zároveň je jeho najsevernejším územím. Úradným jazykom aj menou tu je nórska koruna resp. nórčina. Z celej skupiny ostrovov sú trvalo osídlené iba tri: Západný Špicberg (nor. Spitsbergen), Medvedí ostrov (Bjørnøya) a Hopen.

Najväčší z nich - Západný, je zároveň najväčším ostrovom Nórska. Na ňom sa nachádza aj hlavné mesto Svalbardu Longyearbyen.

Prvými novodobými osadníkmi však neboli Škandinávci, ale Rusi a Vikingovia, ktorí sem po prvý krát doplávali v priebehu 12. storočia. Prvé zmienky ďalej nachádzame aj v islandskom národnom písomníctve a to z roku 1194. Za prvého oficiálneho objaviteľa je však považovaný až Willem Barents, slávny holandský moreplavec, ktorý tu pristál až v roku 1596. Ani napriek tomuto aktu nikto nepopieral zvrchovanosť nórsko-dánskeho územného práva. V nasledujúcich desaťročiach a storočiach sa miestne vody stali jednou z najvýznamnejších veľrybárskych lokalít sveta. Hlavnou rybárskou základňou sa stal Smeerenburg, ktorého historická úloha vzrástla aj počas prvých expedícií do najsevernejších polárnych oblastí aj k samotnému pólu. Štartovali tu mnohé výpravy Nóra Roalda Amundsena aj pamätný let vzducholoďou Italia objaviteľa Umberta Nobileho, ktorý s ňou v roku 1928 dosiahol „severnú točnu“ (severný pól). Až od polovice 20. storočia sa potom záujem vedcov a predovšetkým geológov sústredil aj na inak neprebádané vnútrozemie jednotlivých ostrovov.

Po napadnutí ZSSR nacistickými vojskami bolo prakticky celé obyvateľstvo ostrovov britským námorníctvom evakuované . Následná likvidácia infraštruktúry Špicbergov, osád, ťažobných plošín na ropu, uhoľných baní a rádiostaníc uvrhla súostrovie späť do stredoveku. To všetko z obavy pred obsadením hitlerovským Nemeckom, ku ktorému došlo v júni roku 1943 počas masívneho útoku námorníctva pod vedením obávaného krížnika Tirpitz. Malé posádky niekoľkých pevností nemohli takejto masívnej invázii príliš dlho vzdorovať. Až v poslednom roku vojny sa mali znovuzískané územia rozdeliť medzi Nórsko a ZSSR, ktorému by pripadol Medvedí ostrov - Bjørnøya. K tomuto deleniu však nakoniec nedošlo. Ďalším zásadným bodom sa v histórii súostrovia stalo obdobie medzi rokmi 1973 - 1975, kedy tu boli nórskou vládou vyhlásené 3 národné parky a zároveň bolo vybudované medzinárodné letisko Svalbard lufthavn v Longyear.

Nerastné bohatstvo (uhlie a ropa) plus výnimočnosť geomorfologického podložia ostrovov boli dôvodom vzniku výskumných staníc mnohých národov, čo umožňovala stále platná dohoda z roku 1920, z ktorej vyplýva, že okrem Nórska môžu signatári dohody (aj Československo) rovnakým právom využívať prírodne nerastné bohatstvo pre vedu a výskum. Asi najaktívnejším z národov sa potom v priebehu 20. storočia stalo Rusko, ktoré tu okrem iného vybudovalo preslávenú osadu Pyramiden, dnes známu ako "mesto duchov". Pôvodná švédska kolónia z roku 1920 bola v roku 1927 Sovietmi odkúpená . Banský región a mesto Pyramiden malo počas svojej najslávnejšej éry v polovici storočia až 2000 stálych obyvateľov. Drevené domy osadníkov, banské komplexy a výskumné pracoviská však od ukončenia prác r.1998 už len chátrajú. Arktická klíma naopak funguje ako dokonalý konzervačný prostriedok a tak je životnosť „mesta duchov“ predpokladaná na ďalších 40 rokov. Väčšina objektov je voľne prístupná, ale riziko úrazov, prepadov do šácht a ďalších nepríjemností je tu tak veľké, že ani napriek značnej návštevnosti nedochádza k rozsiahlejšej devastácii tejto bývalej ruskej kolónie. Asi najväčšou atrakciou tu je monumentálna busta V.I.Lenina – najsevernejšia socha svojho druhu vôbec. Ako rýchlo prišli, rovnako tak rýchlo aj odišli. Bleskové vysťahovanie tisícky pracovníkov v roku 1998 trvalo doslova jednu noc. Pokyn z Moskvy znel jasne: "Loď, ktorá Vám priviezla zásoby je posledná, ktorá sem mieri, takže pobrať čo sa dá a hajde späť do Ruska." Stručné, jasné a rýchle… Do Pyramiden sa dostanete iba loďou, napríklad z 50 km vzdialeného Longyearbyenu na juhu. V meste v súčasnosti žije iba 5 - 10 stálych obyvateľov.

Ďalšie zaujímavosti a informácie o Špicbergoch nájdete na našom webu už budúcu nedeľu!   

Text: Jan Chaloupka

Foto: Bc.Blanka Pechačová

celú fotogalériu môžete vidieť tu - s láskavým zvolením autorky

(foto z geolog. expedície Svalbard 2011 PřF UK) 

Preklad: O. Maňáková