Viete, že? Najvyšší pražský chrám

Celosvetovo najznámejšou pražskou dominantou je panoráma Hradčan, ktorých symbolom je chrám sv.Víta, ktorý je zároveň asi najnavštevovanejšou pražskou pamiatkou. Ku všetkým superlatívom mu však predsa len niečo chýba. Ani ono pomenovanie uprednostňujúce práve svätca Víta nie je tak úplne presné, pretože pravý názov tohto miesta znie katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha. Samotnému svätému Vítovi bola zasvätená iba do roku 1997, ale tento názov sa už tak vžil, že stavbe zostal. Trojlodná gotická domovina rímskokatolíckej cirkvi s rozmermi 124 metrov na dĺžku, 60 metrov na šírku a s výškou klenby 33 metrov z nej urobili naozaj majestátny chrám, ale Praha má jeden naozaj ešte vyšší.

A tým je…? Pri prechádzke po Jungmannovom námestí na konci Národnej triedy, si možno ani nevšimnete stavbu, ktorá sa týči do výšky. Onou stavbou je kostol Panny Márie Snežnej. Aj takáto nezameniteľná dominanta, nachádzajúca sa v samotnom susedstve Václavského námestia, môže zostať skrytá za hradbou mramorových obchodných domov a pestrofarebných pútačov, lákajúcich turistov na tu či onú atrakciu či suvenír. Karmelitánsky chrám a priľahlý kláštor, zasvätený Panne Márii, bol rovnako ako mnoho ďalších významných stavieb založený cisárom Karolom IV. v roku 1347, konkrétne 3. septembra, teda iba jeden deň po jeho vlastnej korunovácii. Pôvodný projekt obrej katedrály, s rozmermi 100 m na dĺžku a s výškou lode 40 metrov však zostal navždy nedokončený. Vzniklo tak iba presbytérium a kláštorná budova, teda len zlomok plánovanej stavby, ktorá mala svojou mohutnosťou zatieniť aj svätovítsku katedrálu.

Asi najväčšou ranou boli, ako to už v českých mestách býva, husitské vojny a to aj napriek tomu, že tu kázal radikálny husitský kňaz Jan Želivský – vodca pražskej chudiny. Ničivá sila tohto hnutia zanechala chrám v troskách, ktoré po desaťročia v zabudnutí chátrali. Až na začiatku 17. storočia, začali rekonštrukcie pod vedením svojich nových majiteľov z rádu chudobných františkánov. Zborenú gotickú klenbu vtedy nahradila moderná renesančná konštrukcia s maľbami Najsvätejšej trojice a Panny Márie a taktiež bol vybudovaný masívny vstupný portál. Z poničeného presbytériá sa nakoniec stal samotný kostol. Výška novej klenby dosahuje 34 metrov, pričom pôvodná gotická bola až štyridsať metrová. Stále je dobré mať na pamäti, že na túto menšou vstupnú časť, ktorá je dnes samostatným kostolom, mala ešte nadväzovať trojlodná katedrála s celkovou dĺžkou cez 110 metrov, tj. až na dnešný Václavák…

Tým sa však výpočet zaujímavostí nekončí. Stavba má ešte jeden unikát a tým je najvyšší stĺpový ranobarokový oltár v Prahe s výškou 29 metrov, ktorého dominantou je sedemmetrový kríž a sochy sv. Jána a Márie pri jeho vrchole. Autor tohto monštruózneho diela však nie je známy. Ďalej je tu k možné vidieť oltárny obraz od Antonína Stevensa, zachytávajúci legendu o založení rímskeho kostola Santa Maria Maggiore.

Snáď sme vás toumto historicko-sakrálnou témou navnadili na prechádzku do miest, ktoré sú na rozdiel od obrích vodopádov, sopiek a ďalších monumentov aspoň čiastečne v dosahu našich síl aj zdrojov.

Text: Jan Chaloupka

Foto: Wikipedia Commons: Thomas Quin, Dezidor , Ulrichulrich

Preklad: O. Maňáková