Viete, že? Najväčšia stanica Európy

Nemecká precíznosť, presnosť a zmysel pre detail sú jedným z poznávacích znamení obyvateľov tejto krajiny. Aj to však môžu byť vlastnosti, ktoré sa uplatnia skôr počas technického vývoja, než ktovieakého nápaditého designu, ktorý v nemeckom podaní vyhovuje skôr konzervatívnejšie zmýšľajúcim jedincom. Možno s vedomím práve tohto faktu, bol ako hlavný stavbyvedúci projektu novej berlínskej stanice povolaný pôvodom egyptský architekt Hany Azer, čo bolo dôvodom častých sporov s ikonou domácej architektúry Meinhardom von Gerkanom, ktorého pôvodná koncepcia mala byť omnoho honosnejšia a čo je horšie, aj výrazne drahšia, ale to ponechajme na zváženie odborníkom.

Na mieste novej stanice, ktoré je súčasťou mesta od roku 2006, stála pôvodne menšia budova Lehrter Bahnhof hlavnej berlínskej stanice pre trať spájajúcu metropolu s Hannoverom a Hamburgom, ktorá sa v mnohom podobala pražskému Masarykovmu nádraží. Táto stavba bola od roku 1870 jedným z hlavných dopravných uzlov mesta, jej význam však od druhej svetovej vojny, kedy bola poničená náletmi, značne upadal a od 60.rokov bola len prekážajúcou „pamiatkou“ v štýle francúzskej neorenesancie. Nákladná sanácia z konce 80.rokov predĺžila život stanice ešte o pár rokov, aby nakoniec v roku 2000 ustúpilo megaprojektu hlavnej berlínskej stanice. Tá mala svoju premiéru osláviť pri príležitosti zahájenia majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2006, ktorého usporiadateľom bolo práve Nemecko. Potreba nového riešenia berlínskej infraštruktúry prišla s pádom múru v roku 1989, pretože do tej doby malo mesto doslova dva nezávisle oddelené dopravné systémy, čo bolo pre jeho ďalší chod a integráciu nemysliteľné. V roku 1993 bola vyhlásená súťaž o novú hlavnú stanicu. O dva roky neskôr začali prvé práce na rozsiahlom podzemnom systéme tunelov. Bolo nutné preraziť 4 tubusy pre regionálnu a diaľkovú dopravu, dva pre metro a jeden pre cestnú premávku. Povrchové koľaje by ste hľadali len veľmi ťažko, pretože celý systém sa odohráva pod zemou, pričom tento typ stanice miestami pripomína skôr luxusnú nákupnú galériu, než prepravnú budovu. Celá operácia vyžadovala preloženie celého toku rieky Sprévy, ktorá so stanicou priamo susedí. S výstavbou nadzemných častí budov sa začalo o mnoho rokov neskôr, konkrétne v roku 2002, kedy došlo k zastrešeniu hlavnej haly tvorenej futuristickou oceľovou konštrukciou osadenou viac ako 8000 sklenenými segmentmi rôznych rozmerov a tvarov. V nadzemnej časti je platforma nástupiska určená na prevádzku prímestských liniek S-Bahn.  Počas zastrešovacích prác došlo k už zmienenému konfliktu architektov, pričom pôvodný návrh von Gerkana by výrazne negatívne zasahoval do rozpočtu aj termínu dokončenia celej stavby, ktorá musela byť bezpodmienečne dokončená do zahájenia futbalových majstrovstiev. K slávnostnému otvoreniu došlo už 26. júna počas monštruóznej akcie obohatenej o niekoľko koncertov a ďalších kultúrnych show. Európska železnica tak dostala svoj ďalší unikát v podobe päťposchodovej stanice. Regionálna doprava spolu s obchodmi a administratívnym centrom zabrala nadzemnú etáž, ale to hlavné sa nachádza pod povrchom. V hĺbke 15 metrov čaká na cestujúcich spolu 8 koľají a niekoľko rozľahlých nástupísk, ktoré denne prepravia 300 000 cestujúcich, pričom každých 90 sekúnd z nich vyjde ďalší vlak. Priama cesta do Paríža trvá 14 hodín, Zürichu 11hodín, Praha je odtiaľ vzdialená 4 hodiny cesty a v Hamburgu ste za 2 hodiny.

Na celkovej ploche 15 000 m² tu nájdete okolo 80 rôznorodých obchodov, reštaurácií a fastfoodov. Trikrát väčšiu plochu potom zaberá administratívna časť v horných poschodiach.
Megalomanský projekt, ktorý je nie len funkčným, ale aj dizajnovým prvkom mesta sa nachádza zhruba 10 minút chôdze od slávnej vládnej budovy Reichstag, odkiaľ sa dá cez Brandenburskú bránu pokračovať po triede Unter den Linden až do srdca bývalého východného mesta k veži Fernsehturm, odkiaľ je to už len kúsok na Alexanderplatz. Netrvá to sem viac ako pol hodiny.

Táto inak pôsobivá stanica si vyslúžilo mnoho kritiky zo strany starousadlíkov, ktorí by radšej uvítali opravu niektorých chátrajúcich pamiatok a predovšetkým zvyšných zastávok, medzi ktoré patrí aj nelichotivo známa ZOO Garten, dejisko slávnej knihy o berlínskych narkomanoch. Je pravda, že investícia viac ako 700 miliónov Euro za jedinú prestupnú zastávku bola možno zbytočne vysoká, ale stanica vždy patrila k podstate významného mesta, ktorým Berlín bezpochyby je, aj keď sa v mnohých jeho častiach doslova zastavil čas…

 

Text: Jan Chaloupka
Foto: Daniel Schwen,č.2, Times a Jan Chaloupka 

Preklad: O. Kubáčková