Viete, že? Legenda menom Vindobona I.
Myšlienka prepojiť tri hlavné mesta efektívnym dopravným spojením tu bola odpradávna, ale až s masívnym rozvojom železničnej infraštruktúry v prvých desaťročiach 20. storočia a predovšetkým potom medzi svetovými vojnami prichádza prvé adekvátne riešenie. O historickom spojení Pruska a Rakúska sa nedá príliš špekulovať, ale je podivné, že skutočne prvý konkrétny plán na spojenie významných stredoeurópskych metropol prichádza až po druhej svetovej vojne, kedy bol opäť obnovený systém diaľkovej prepravy, potrebná infraštruktúra, rovnako ako samotná geopolitická klíma v novo sa rodiacej povojnovej Európe. A tak sa už v roku 1951 vydal na svoju prvú cestu rýchlik s číslom 54/5, nesúci príznačné meno "Mier/Frieden", ktorý však zatiaľ spojil iba Prahu s Berlínom. Zárodok medzinárodnej prepravy však slávil úspech a tak netrvalo dlho a v roku 1957 mohol po prvýkrát vyjsť rýchlikový spoj č. 50/51 "Vindobona", ktorý sa od prvého jazdného poriadku pre ročník 1957/58 udržal v grafikone po celých dlhých 40rokov! Vznikol tak ojedinelý projekt dopravnej správy Nemecka DR, našejČSD a rakúskej ÖBB.
Viete, že meno Vindobona je odvodené od názvu starovekého keltského a neskôr rímskeho osídlenia, nachádzajúceho sa na území dnešnej Viedne?
Prvé súpravy zaisťovala DR - teda železnice Nemeckej demokratickej republiky. Nastal však problém, ako celkovo spravodlivo vyrovnať prevádzkové náklady, zisky aj vlastnú údržbu vozového parku, na ktorej by sa prakticky mali podieľať tri spoločnosti. A tak vznikla dohoda o akejsi rotácii, podľa ktorej mali byť vozy Vindobony každé dva roky vypravované jednou zo zúčastnených strán. K úplnému pochopeniu je potrebné dodať, že spoj bol až do začiatku deväťdesiatych rokov radený ako samostatná jednotka, podobne ako dnes napr. Pendolino či Leo express, teda nie klasicky lokomotíva + ľubovoľné množstvo a typy vagónov. Rozvoj techniky, zvyšujúce sa nároky na komfort prepravy i značná neekonomickosť postupne tento kontrakt značne narušili, pretože bolo neefektívne vyrobiť vlak na mieru jednej trase, aby potom za dve tri sezóny na niekoľko ďalších rokov túto trať opustil a pohyboval sa na kratších tratiach či iných spojoch s rozdielnym vyťažením. Je potrebné uvedomiť si, že moderné motorové vlaky Vindobony jazdili už v dobe, kedy väčšinu ostatných spojov stále ťahali parné lokomotívy. Postupná elektrifikácia tratí a neekonomickosť dieslovej prevádzky pri rýchlikoch potom so sebou priniesli aj mnoho podstatných otáznikov. Napriek týmto úskaliam však bola pravidelná výmena jednotiek troch zemí do značnej miery vítanou atrakciou, ozvláštňujúcou túto 750 kilometrovú trasu. Tá však v pôvodnom cestnom poriadku až do 90. rokov viedla z Berlína Ostbahnhof do Prahy, ďalej na juh cez Tábor, Gmund až do cieľovej stanice Františka Jozefa vo Viedni. Dnešné moderné koridory so sebou priniesli ako zmenu trasy, tak aj jej dĺžky, zastávky a predovšetkým tiež jazdnú dobu, ktorá pôvodne trvala až 12 hodín! Ale nepredbiehajme.
Sme na začiatku 60. rokov, v dobe, kedy sa Viedeň stáva nadmieru dôležitou križovatkou na informačnom toku medzi juhovýchodom a severozápadom Európy. V tej dobe rastie aj význam a záujem o vytvorenie nadmieru plynulého kanálu, ktorým by okrem bežných cestujúcich občas prebehli aj dôležité fakty a materiály s visačkou Top secret! Tajne tu prebiehal aj čulý obchod so západným tovarom, ale predovšetkým s alkoholom či tabakovými výrobkami luxusnejších značiek, ktoré palubný personál posielal ďalej do "menej zásobených" oblastí socialistického raja.
Bežný cestujúci, teda normálny občan ČSSR, ktorému bolo administratívne dopriate vyjsť za hranice, mnohokrát podstupoval až desiatky minút stresujúcich lustrácií, osobných prehliadok, vyzliekania, vysvetľovania, prehľadávania a ďalších procedurálnych buzerácií, spojených s opustením, poprípade návratom do socialistickej vlasti. Táto colná kontrola prebiehala kontinuálne medzi Táborom a prechodom v Českých Veleniciach, popr. medzi Drážďanmi a Dečínom. Udalosti leta roku 1968 však na nejaký čas prerušili aj pravidelné jazdy Vindobony. Pri bližšom preskúmaní špecifík jazdného poriadku v kontúrach doby pred a počas normalizácie, nachádzame tiež zaujímavé súvislosti. Jeden príklad za všetky. V istej dobe bola každú sobotu pravidelne vypravovaná jedna časť vlakovej jednotky zo západného Berlína a druhá potom z východného. Odlúčené nemecké rodiny sa tak mohli stretnúť jedine v Prahe, aby sa v nedeľu vrátili jedným spoločným posilneným spojom späť na svoju stranu Berlínskeho múru...
Pamätníkom sa isto vybavia desiatky ďalších zaujímavých, vtipných aj tých menej príjmených spomienok a príbehov, ktorých dejisko sa stala práve legendárna Vindobona, či si po prečítaní týchto riadkov na nejaké ďalšie spomenú.
Druhá časť nášho spomínania, ktorá vyjde za týždeň, sa bude venovať jednotlivým typom pozoruhodných vozidiel a súprav, ktoré bolo možné na tejto trati uzrieť. Nezabudneme ani na súčasnosť Vindobony, ktorá sa možno raz opäť vráti na juh Českej republiky.
Text: Jan Chaloupka
Foto: Wikipedia Commons: R.Dresden, H.Ortner, Datei
Preklad: O. Maňáková
Diskusia k článku (0) |
Súvisiace články
Berlín: dva svety jedného mesta - VIDEO
Viete, že? Najrýchlejší vlak sveta
Rakúsko: Viedeň V. - spomienka na vežu Bahnorama
Viete, že? Legenda menom Vindobona II.
Súvisiaca fotogaléria
Nemecko: Berlínsky múr+ Check Point Charlie
Súvisiace video
Berlín kultúrny a umelecký
Lokácia:
Slovenská republika
Partneri:
Sprievodca:
Fotosúťaž:
Aktuality:
Nech vám Veľká noc prinesie veľa radosti, šťastia, zdravia, pokoja i splnených cestovateľských túžob.